Som presvedčený, že skúsený technik moci, akým je Robert Fico, by si dokázal s takou politickou lapáliou, akou je očovská koaličná vzbura, poradiť za jeden deň. Keby chcel. Lenže je tu aj iná možná hra. Svojich voličov má stále ešte zmobilizovaných, problémy s konsolidáciou ešte možno zviesť na predchádzajúce vlády, na nespratných koaličných partnerov a nekonštruktívnu opozíciu. Pre neho je toto celkom zaujímavá príležitosť, ako si posilniť svoj mandát. Opozícia na predčasné voľby nie je ani mentálne, ani ekonomicky a už vôbec nie politicky pripravená. Preto, podľa mňa, predseda Smeru celkom reálne zvažuje.
A práve preto by sa mali na takúto eventualitu začať pripravovať aj opozičné politické strany. Hlavne si potrebujú ujasniť či, a čo ich objektívne stavia na rovnakú stranu politickej barikády. Podľa mňa je to udržanie Slovenska v západnej civilizácii. Je to niečo, čo je životne dôležité, a Ficova politika na štyri strany to ohrozuje. Preto je teraz potrebné utlmiť všetko, čo stavia opozičné politické strany proti sebe. A začať rokovania o budúcej spoločnej vláde. O vláde, ktorá nebude spochybňovať, kam Slovensko nielen historicky, ale hlavne teraz patrí.
Progresívne Slovensko by si malo uvedomiť, že s KDH nemá ideologicky spoločné skoro nič, ale záujem žiť v civilizovanom, právnom štáte je všetkým týmto ideovým rozdielom nadradený. A je to hnutie, ktoré v slovenských pomeroch nemožno ignorovať. SaS by zas mohlo pomôcť tomu, aby potenciál prozápadných strán, ktoré sú pod päť percent, neprepadol. Lebo bude chýbať všetkým. A v KDH by nám zas malo byť jasné, že ak konzervatívni voliči nie sú práve fanúšikmi orientálnej despocie, a boja sa, že súčasné vedenie kresťanských demokratov nie je v tejto veci dostatočne čitateľné, môže sa stať, že takíto voliči nepôjdu voliť. Preto by KDH malo jednoznačne povedať, že so stranami, ktoré Slovensko ťahajú k Putinovi, nepôjde, a ani s nimi nebude o žiadnej mocensky významnej veci hlasovať. A to ani pred, ale hlavne ani po voľbách. A napokon najťažší politický oriešok: Matovičova experimentálna strana mnohých názvov. Nechcem rekriminovať, čo spôsobila, a aké riziko predstavuje spolupráca s ňou. Ale je to istý potenciál, ktorý stojí na prozápadnej strane nášho politického zápasu. Nie je správne s nimi nehovoriť.
Ale tak v rozhovore s nimi, ako aj medzi všetkými silami, ktoré sa usilujú o udržanie Slovenska v rodine slobodných štátov, by malo byť jasné jedno zásadné politické pravidlo: Roberta Fica treba v riadnej súťaži poraziť. Nie zavrieť. Lebo zatvárať nie je úlohou demokratického politického boja.