Pápež Lev pokračuje v úsilí svojho predchodcu Františka o premenu katolíckej cirkvi, v ktorej dominovali hlavne hierarchické vzťahy, na cirkev Božieho ľudu, putujúceho dejinami, aby pripravoval už tu na Zemi Božie kráľovstvo. Pápež František označil túto premenu, alebo skôr obnovu, starým, asi pôvodom gréckym slovom synodalita. Teším sa, že táto jeho iniciatíva pokračuje aj v súčasnosti takzvanou realizačnou, alebo implementačnou fázou. Tá by mala vyvrcholiť osobitnými zhromaždeniami, ktoré sa uskutočnia v rokoch 2027 a 2028. Tieto cirkevné zhromaždenia bude potrebné dobre pripraviť, aby to nebolo len formálne naplnenie nejakej administratívnej povinnosti, ale skutočným impulzom pre potreby života.
Generálny sekretariát synody vo Vatikáne vydal tento mesiac dokument „Cesta k cirkevným zhromaždeniam“. V ňom navrhuje miestnym cirkvám už vo fáze prípravy správ pre cirkevné zhromaždenie na diecéznych úrovniach (uskutočniť by sa mali v prvom semestri roku 2027), aby sa „pýtali sami seba“ na svoje skúsenosti vo viacerých oblastiach života. Jednou z nich je „synodálny štýl v organizovanej prítomnosti v spoločnosti (vzdelávanie, kultúra, podpora človeka, pohostinnosť, zdravotná starostlivosť atď.) a v podpore mieru, spravodlivosti a starostlivosti o náš spoločný domov“. Ide vlastne o jednoduchú otázku, ktorú by sme si mali mali klásť všetci, kto svoju kresťanskú identitu považujeme za významnú pre svoj život. Či to je v tom našom živote aj vidieť? Aby sme nežili dva rôzne životy, jeden v kostole a druhý v „teréne“.
Synoda začala tým, že sme sa po celom svete rozprávali na základnej úrovni, vo farnostiach, v spoločenstvách, v elektronickom priestore o otázke, ako vnímame prostredie našej cirkvi? Čo sa nám v nej páči a čo aj nie. Výsledky boli pozoruhodné. Ukázalo sa, čím katolícka cirkev v tejto dobe žije, čo ju trápi a čo by azda bolo potrebné zmeniť. Na povrch vyplávali aj témy, ktoré boli doteraz tabu. To je vždy ozdravujúce. Teraz sme však už o trochu ďalej a mali by sme nájsť každý aj v sebe tú poctivosť, aby sme sa každý opýtali sami seba, aký som ja vlastne kresťan? Nie tým, že chodím do kostola (alebo aj nechodím). Ale ako žijem v našom každodennom živote? Táto naša vlastná skúsenosť by mala zaznieť v tejto fáze synody a s ňou by sme mali oduševniť aj chystané cirkevné zhromaždenia. Aby mali zmysel.
Tak, ako sme v prvej fáze pripravili anonymný, elektronický dotazník, ktorého výsledky sme potom aj publikovali, usporiadali sme k nim konferenciu a niektoré závery sme poskytli aj oficiálnym cirkevným, synodálnym štruktúram, tak aj teraz chystáme druhý dotazník pre túto, implementačnú fázu synody. Aby sme sa zamysleli sami nad sebou, či sme soľou zeme, ako to od nás žiadal náš Majster. V týchto dňoch už finišujeme technickú stránku a keď to budeme mať hotové, tak dáme k dispozícii link. Bol by som rád, aby sme celú anketu stihli do veľkých prázdnin. Budem vám, milí priatelia, veľmi vďačný, ak tomu potom venujete váš vzácny čas.