Po mojich víkendových príspevkoch mi na ne jeden môj priateľ reagoval, že sa neviem tešiť z úspechu. Odpovedal som mu, že pokiaľ ide o politiku, tešiť sa budem, keď na Slovensku nastúpi znova vláda, ktorá ho privedie späť do západných štruktúr ako spoľahlivého člena a bude robiť potrebné reformy. Aby ale taká vláda vznikla, a aby sme nielen boli jej súčasťou, ale aby sme k jej vzniku prispeli, musíme prestať len reagovať na to, s čím kto príde, ale potrebujeme stratégiu, ktorá bude súhrnom našich vlastných iniciatív, ktoré nás k takejto vláde privedú.
Piatkové hlasovanie len odhalilo to, čo by sme inak mali vedieť i bez neho: že sme v opozícii ideovo odlišní. Možno by sme si nemuseli robiť schválnosti, ale už sa stalo a bude pre nás i pre našu vlasť užitočné, ak sa s tým dokážeme čo najskôr vyrovnať a naučiť sa s tým žiť. Mojim kresťanským priateľom, ale rovnako aj našim progresívno-liberálnym kamarátom by som rád pripomenul, že keď tu na pozvanie nimi nominovanej pani prezidentky bol pápež František, tak na otázku slovenského jezuitu, či rodová (genderová) ideológia, ktorá preniká i k nám, nie je niečím, čo bývalý pápež často označoval spojením „ideologická kolonizácia“. František vtedy povedal toto:
„Ideológia má v sebe vždy niečo diabolské, pretože nie je vtelená. Teraz žijeme kultúru ideológií, tak veru. Musíme demaskovať ich korene. Áno, „gender“ ideológia, o ktorej hovoríš, je nebezpečná. Podľa mňa preto, lebo je odtrhnutá od konkrétneho života osoby, ako keby sa človek mohol ľubovoľne, nezávisle od všetkého rozhodnúť, či a kedy byť mužom alebo ženou. S takouto abstrakciou a nezávislosťou mám vždy problém. Nemá to nič do činenia s otázkou homosexuality. Ak máme homosexuálny pár, môžeme ich pastoračne sprevádzať a viesť ku stretnutiu s Kristom. Keď hovorím o ideológii, hovorím o idei, o abstrakcii, pre ktorú je všetko možné, nie o konkrétnom živote ľudskej osoby a jej reálnej situácii.“ (12.9.2021)
Myslím si, že by to našim progresívnym kamarátom mohlo dať pomerne zrozumiteľnú odpoveď na to, prečo kádeháci za zmenu ústavy hlasovali, a že to robili úprimne a z presvedčenia, ale zároveň aj mojim bratom kádehákom to naznačuje, prečo by bolo bývalo lepšie a múdrejšie, keby sa boli bývali rozhodli nehlasovať za to. Teraz sa však, jedni i druhí, radšej sústreďme na hlavný politický zápas v tejto krajine! Aby tu mohla vzniknúť vláda, z ktorej sa budem môcť tešiť. A aby sa so mnou mohla tešiť i väčšina národa.