Vo víre vášní ideologického boja, čo rozpútali politické sily, ktorým je inak jeho obsah úplne ľahostajný, sa nám tak trochu vytráca úžasná iniciatíva zosnulého pápeža Františka o synodálnu cirkev. Už za nového pápeža Leva vydal pred niekoľkými týždňami generálny sekretariát synody dokument, ktorý má pomôcť, aby sme na túto iniciatívu nielen nezabudli, ale aby sme ju ďalej rozvíjali. Volá sa to Osnova implementačnej fázy synody.
Dokument je adresovaný všetkým pokrsteným. Už v jeho úvode sa píše, že „…synodálna forma Cirkvi slúži jej poslaniu a táto zmena v živote Cirkvi má za cieľ urobiť ju schopnejšou ohlasovať Božie kráľovstvo a svedčiť o Pánovom evanjeliu mužom a ženám našej doby…“ To je kľúč k vernému výkladu toho, čo sa v synodálnej transformácii doteraz dosiahlo. Dokument nám, teda na všetkým pokrsteným, pripomína, že „…žijeme vo svete, ktorý sa rúti do špirály násilia a nekonečných vojen, v ktorom je čoraz ťažšie budovať príležitosti na to, aby sme boli v spoločnosti schopní sa stretávať a viesť dialóg, ktorým by sme hľadali spoločné dobro a pokoj…“
Takúto synodálnu Cirkev potrebuje dnešné ľudstvo, nie uzavretú do vlastného sveta. A dokument povzbudzuje pokrstených , aby sa o takéto stretávanie a dialóg usilovali v slobode a s odvahou. Používa slovo „parrhesia“(παρρησία), čo je starogrécky výraz označujúci odvážnu, nebojácnu a pravdivú reč, často prednesenú za cenu osobného rizika. To je odporúčanie už súčasného rímskeho biskupa k pokračovaniu synodálnej cesty. Nie kultúrne vojny, ktoré nás iba rozdeľujú, a ktorými dnešní technici moci napĺňajú heslo starých rímskych cisárov „Divide et impera“.