Prvé slová pápeža Leva XIV. privodili veľmi neobvyklú zhodu vo vyjadreniach predstaviteľov prakticky celej našej politickej scény. Osobitne jeho slová o pokoji, ktoré niektorí prekladajú ako mier. Ale pozor! Je to i biblicky veľmi ošemetné slovíčko. Lebo Ježiš hovoril o pokoji (mieri) veľmi často. Patrilo to k jeho kľúčovým slovám. Ale z kontextu jeho rečí, a hlavne života, to bolo o mieri, ktorý prináša do nepokojných duší tých, čo ho počúvajú a čo mu uveria. Nie o tom, že by sme mali v akejsi ustráchanej túžbe po pokoji ustupovať realite zločinného sveta.
Pretože, keď po pokoji volajú mocní tohto sveta, obvykle majú na mysli hlavne to, aby ich ľudia slepo poslúchali, nepriečili sa im a nevyvolávali rozbroje. Pod mierom, o ktorom v našom svete hovoria dravci, si predstavujú kapituláciu ich obetí. My starší si pamätáme, ako ateistický režim zneužil názov encykliku pápeža Jána XXIII. „Pacem in terris“, teda „Pokoj (Mier) vo svete“ na označenie hnutia kolaborujúcich katolíckych kňazov. Títo mieroví kňazi volali po pokoji v tom istom čase, keď komunistická moc zavierala veriacich do žalárov, zakazovala nám normálny náboženský život, alebo aj vtedy, keď pokojné modlitebné zhromaždenie v marci roku 1988 rozohnala vodnými delami.
„Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč…“ (Mt 10,34) povedal tiež Ježiš, keď svojich učeníkov (teda aj nás) nabádal k odvahe, pretože ich (nás) posielal (a stále posiela) „ako ovce medzi vlkov“ (Mt 10,16). A práve túto odvahu voči zápasom so zločinmi tohto sveta, nám prináša pokoj (mier) v našich dušiach, ktorý nám ponúka Ježišovo posolstvo. Áno, i súčasný rozorvaný svet takýto pokoj (mier) potrebuje. O takomto pokoji (mieri) hovorí Lev na Petrovom stolci. A to si nezavierajme oči pred tým, že v tom, čo si pod tým i v našom malinkom. slovenskom politickom panoptiku každý predstavujeme, sa diametrálne líšime.