Pápež František neúnavne opakuje veľké výzvy, ktoré nám azda znejú trochu ako utópia, čo sa v praktickom živote nedá dosiahnuť. Lenže on prorocky vidí (a ak sme poctiví, tak to i my cítime), že sú tu veci, kde sme sa dostali na križovatku, za ktorou už život nemusí byť ľudsky znesiteľný. Takými sú aj jeho výzvy týkajúce sa ekonomického života. Zamyslenie č.6. “Práca je nevyhnutná nielen pre hospodárstvo, ale tiež pre človeka, pre jeho dôstojnosť, jeho občiansku príslušnosť a tiež pre jeho začlenenie do spoločnosti,” hovoril v roku 2015 počas svojej návštevy v Turíne. Hovorí o našom povolaní odmietnuť ekonómiu, ktorá vylučuje ľudí ako nepotrebných. “I nám kresťanom hrozí, že sa necháme ochromiť strachom z budúcnosti a budeme hľadať istotu v pominuteľných veciach, alebo v modeli uzavretej spoločnosti, čo má tendenciu skôr vylučovať ako zahrňovať.” František volá, aby sme sa stavali proti prúdu a hľadali konštruktívne projekty, i keď budú nepatrné. “Dôležité je, že vzájomne spájajú nás i naše ideály. To je najlepší protiliek na nedôveru voči životu a na kultúru, ktorá ponúka iba potešenie.” Dobre sa pripraviť na návštevu Svätého Otca, pre nás kresťanských demokratov predstavuje aj výzvu, aby sme skoncovali s istou zotrvačnosťou v našej sociálno-ekonomickej politike a začreli hlbšie. A prišli konečne s vlastnou.