V týchto dňoch sa ma pomerne veľa ľudí pýta, prečo sa vo viacerých otázkach, gestách a činoch KDH správa trochu inak, ako Progresívne Slovensko a SaS? Nuž sú na zlej adrese, lebo ja nie som vo vedení nášho hnutia, nemám vplyv na jeho rozhodovanie a veľa vecí by som si vedel predstaviť inak. Ale v tomto principiálne s vedením KDH súhlasím. Správa sa inak, lebo nie je ani Progresívnym Slovenskom ani SaS. Má svoj program, za ktorý sme vo voľbách hlasovali, a ak sa naskytne možnosť niečo z neho presadiť, hoci aj s podporou vládnych strán, ťažko by svojim voličom vysvetľovalo, že za takú cenu niečo z toho, čo vo voľbách sľubovalo, obetuje. Keby Fico ponúkol progresívcom nejakú ich srdcovú tému, chcem vidieť, ako by to odmietli len preto, lebo je to Fico!
Je tu pravda ešte iná otázka, a tou je mocenský zápas. Tu by mali byť opozičné strany veľmi pozorné, ale mali by tiež vedieť rozlišovať. Nebezpečný by bol každý krok vlády mimo ústavné rozdelenie moci. Nebezpečné by bolo zneužitie donucovacej moci štátu. I keď to, čo sa deje, tak mnohí na tej našej strane barikády tak interpretujú, základy našej demokracie sa zatiaľ naozaj neotriasajú. Personálne výmeny, zmeny legislatívy, iná predstava o vládnutí, to je normálny dôsledok výsledkov volieb. Prebieha v teréne, ktorý je stále slobodný. Robili sme to aj my, a budeme to robiť zas, ak nám voliči k tomu dajú mandát.
Nemyslím si však, že by v tomto období malo KDH hľadať nejakú dlhodobejšiu dohodu s vládnymi stranami. Ale ani s opozičnými. Má svoj potenciál a ten treba rozvíjať. Malo by formovať vlastnú pozíciu a budovať politický domov pre kresťanských demokratov, ktorý bude otvorený a prijateľný i pre ďalších občianskych demokratov, ktorí si ctia naše národné a demokratické tradície a ústavný systém slobodnej spoločnosti. To by mala byť aj základňa pre prípadné dohody po budúcich parlamentných voľbách.