Jedny tohtoročné voľby sú za nami a druhé už klopú na dvere. Je dobre si uvedomiť, ako odlišné sú potreby, ktoré nimi môžeme riešiť. Prezidentské, podobne ako pred pol rokom i parlamentné, boli o tom, ako si to usporiadame doma. Európsky parlament, do ktorého budeme voliť v júni však nemá byť tribúnou, na ktorej si máme vyrovnávať účty z toho, čo sa nám azda nepozdáva v tom, ako vnímame výsledky našich vnútroštátnych volieb. Eurovoľby sú o tom, ako bude Európa schopná reagovať na výzvy súčasného sveta. Ako bude silná a akcieschopná. A aby takou bola, je potrebné, aby rešpektovala rozhodovanie voličov členských štátov u nich doma. Po očku sledujem aj vývoj u našich severných susedov. Oni mali parlamentné voľby pár dní po nás. Nebol som nikdy fanúšikom Kaczyńského a jeho strany, ktorá po voľbách prešla do opozície. Ale musím konštatovať, že spôsob, akým sa nový premiér Donald Tusk ujíma moci, podobne ako u nás, neprebieha zrovna v rukavičkách. Reakcie z Bruselu som ale nezaznamenal. Ja viem, v živote často platí, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Ale právo je na tento princíp dosť alergické. A politicky sa dlhodobo obhájiť nedá. Je to proste dvojaký meter. Ak chceme, aby ten skvelý projekt, ktorým Európska únia je, bol úspešný, schopný života a ďalšieho rozvoja, nemali by sme poskytovať politickú muníciu stranám, ktoré chcú tento projekt rozbiť.