Prvou krokom pri obnove KDH by malo byť otvorenie sa

“KDH je veľká armáda, len potrebuje vyzbrojiť a potrebuje myšlienku,” povedal mi dnes ráno do telefónu môj dlhoročný kamarát, farmár zo stredného Slovenska, ktorý sa po tom, ako vo februári KDH prehralo voľby, napriek tomu vrátil do politickej domoviny, z ktorej kedysi vyšiel. Myslím si, že má pravdu. Vyzbrojiť, to vyžaduje predovšetkým vnútornú obnovu. A myšlienka je to, čo v politických zápasoch napokon rozhoduje. Budem sa tomu niekoľko dní teraz trochu venovať.
Prvou podmienkou obnovy je otvorenie sa. Predovšetkým ľuďom. KDH by malo prekonať to takmer rodinné prostredie a malo by byť schopné prijať medzi seba aj ľudí, ktorí sú v niečom (aj v mnohom) iní, aj ľudí, na ktorých má azda z minulosti trochu ťažké srdce, ba i ľudí, ktorí sa necítia byť veriacimi kresťanmi, ale vážia si kresťanský obraz človeka. A nemyslím len formálne, aby sa stali členmi strany, ale prijať takýchto ľudí mentálne, ako súčasť politického hnutia. A malo by umožniť i takýmto ľuďom, aby sa cez nás a u nás presadili.
Ale otvoriť sa treba aj súťaži vo vnútri hnutia. Tú nenahradí žiadna zošnurovaná diskusia na rokovaní orgánov strany, o ktorej sa potenciálni voliči nemajú ako dozvedieť. O našich veciach sa musíme naučiť hovoriť verejne. A diskutovať o nich. Dá sa to aj slušne, a aj v prípade veľmi rozdielnych postojov a názorov. S úctou, rešpektom, ale stáť si pritom i pevne za svojim. Ak ukážeme, že takáto diskusia sa dá verejne viesť, začneme tým pomáhať pri ozdravovaní spoločenskej klímy už aj z opozície. Na druhej strane, ak sa pred otvorenou súťažou budeme uzavierať, nedivme sa, že nevyrastú nové osobnosti, a že hlavnou hodnotou v personálnej politike zostane poslušnosť, inými slovami servilnosť. A tvárou strany bude výlučne iba jej šéf. Ak sa utne (a ani majster tesár sa tomu nikdy celkom nevyhne), nebude mu to mať kto verejne povedať. A ak bude nevýrazný, nevýrazným zostane celé hnutie.
Som presvedčený, že skutočné otvorenie je prvý krok. Ak naň KDH nájde guráž, otvorí dvere i okná, vykročí dobre a o jeho budúcnosť už nebudem mať obavy.