Po včerajšku je už úplne jasné, čo bolo zámerom piatkovej tzv. „roztržky“ v Bielom dome. Nepochybujem, že to bol pripravený scenár. Donald Trump potreboval zámienku, aby mohol zrušiť americkú pomoc brániacej sa Ukrajine. Myslím si, že uvažuje takto: podmienka „sine qua non“ pre akúkoľvek dohodu o prímerí, či mieri, alebo dokonca o ochote vôbec rokovať, ktorú si kladie Rusko neustále a verejne, je známa téza o tom, že kam už vstúpila čižma ruského vojaka, odtiaľ len tak neodíde, lebo tam je Rusko. A Trump veľmi dobre vie, že s tým nemôže súhlasiť nielen Zelenskyj, ale pod to by sa podpísať nemohol asi ani Janukovič. Žiaden ukrajinský vodca. Trump preto potrebuje dostať Ukrajinu do vojensky katastrofálnej situácie. A tak zohral to piatkové divadlo. Keby bol býval predstavil nejaký svoj plán a ukrajinský prezident by ho odmietol, tak v takom prípade by sme mohli hovoriť o zlyhaní rokovania. Ja som rád, že to bolo pred kamerami. Mohli sme sa presvedčiť sami, že to ani trochu nebolo o žiadnom návrhu. A tak sa zámienkou, aby dostal Trump Ukrajinu na kolená, stal odev a nemerateľný nedostatok vďačnosti.
Je to vlastne štandardný postup keď vyjednávači bez akejkoľvek morálky potrebujú dotlačiť jednu zo strán sporu k niečom, s čím by normálne nikdy nesúhlasila. Americký prezident tu však nepočíta s hrdosťou a nezlomnou náturou ukrajinského národa. Mimochodom v tom sú tak trochu ako Rusi. Tu padla kosa na kameň. Lebo, súhlasím s tými, čo tvrdia, že Rusov nemožno vojensky poraziť. Nie iba preto, lebo majú jadrové zbrane. Sú to proste bojovníci, ktorí unesú neskutočne veľa. Rusi mi trochu pripomínajú antického hrdinu Aianta. Stal sa symbolom tých, koho nemožno v boji poraziť. Podľa najznámejšej verzie jeho príbehu sa počas Trójskej vojny dostal do sporu so svojim spojencom Odyseom, ktorý napokon ale Aiás prehral. Nie však silou paží a zbrane, ale preto, lebo Odyseus bol výrečnejším a inteligentnejším. Výsledkom toho bolo, že so slovami „Nikto nepremôže Aianta, len sám Aiás“ si vrazil meč do hrdla.
Poučenie: tento konflikt, nielen o Ukrajinu, ale o nové usporiadanie sveta, nevyriešia bezzásadoví kšeftári, ani úradníci, ktorí si nevedia veci predstaviť inak, ako boli doteraz. Ale ani hrubá sila. Veľmi, veľmi potrebujeme trochu tej odyseovskej inteligencie a mravného zmyslu pre spravodlivosť! Iba tak sa nám môže podariť zabrániť tomu, aby sa Aiás dnešnej doby nespojil s tými, čo sú za vlastný prospech schopní všetkého, a tak spoločne vydierali celý svet. Nepochybujem, že Európa potenciál takej múdrosti má a veľmi si želám, aby ju napokon s Božou pomocou dokázala vygenerovať. Veď práve ona ju mala už vo svojej kolíske.