Istá moja kádehácka spolubojovníčka, ktorá je liberálka, ale tajná, lebo sa bojí našich konzervatívnych kolegov (podobne ako Jozef z Arimatey mal strach pred svojimi židovskými bratmi – Jn 19,38) nedávno na sociálnej platforme napísala, že KDH by malo prevziať líderstvo v konzervatívnom spektre. U nej ma to trochu prekvapilo, ale viem, že mnohí naši kolegovia v KDH by si to naozaj veľmi želali. Ale nemajú šancu. Lebo ten priestor už ovládajú iní. Ak sa do neho necháme strhnúť (a nechávame sa), tak nás pohltí, ale nikdy sa do jeho čela nedostaneme. Nikdy nebudeme tak radikálni, ako iní jeho dnešní protagonisti. Lebo u nich to už hraničí s extrémom. A radikáli sme našťastie nikdy neboli. Navyše hlavné tézy konzervatívnej politiky nehlásajú ani títo extrémisti, ale hlása ich Róbert Fico. Vo svojom prejave na slávnosti Cyrila a Metoda majstrovsky ukázal, že najkomplexnejším hlásateľom konzervativizmu na Slovensku je v súčasnosti on. Vie to, a navyše má moc. To neprebijeme.
A ani nie je prečo. Lebo je to slepá ulica. KDH nevzniklo zo spomienok na duchovné dedičstvo solúnskych bratov a jeho obrany pred hodnotovo sa rozkladajúcim európskym domom. KDH vzniklo z veľkého ľudového povstania proti totalitnej moci, ktoré začalo v novembri 1989. Vzniklo preto, lebo státisíce kresťanov na Slovensku už nechceli byť občanmi druhej kategórie. A bojovalo bok po boku s ďalšími občanmi, čo túžili po slobode, za spravodlivejší a ľudskejší domov. A aj za našu hviezdičku na európskom nebi. I vtedy sme vedeli, že Európa je vlajkonosičom vývoja ľudskej rodiny. To, čo konzervatívci označujú za rozklad hodnôt, pohoršujú sa nad tým a sľubujú návrat do akejsi bájnej minulosti, akou ona nikdy nebola, je v skutočnosti odumieranie toho, čo už stratilo kontakt so životom. A príchod nových vecí. Áno, a iste nie všetky nové veci budú našim deťom na osoh len preto, lebo sú nové. Práve tu môže byť moderná, kresťanstvom inšpirovaná politika veľmi užitočná. Aby pomohla svojej domovine rozlišovať a hľadať nové cesty, ktoré budú viesť k väčšej slobode, k väčšej spravodlivosti a k väčšej solidarite. My vieme, že také cesty napokon vedú aj k Bohu. I keď možno nie celkom k takému, akého by ho chceli vidieť tí, čo sa zapozerali do minulosti.
O tomto by sme si mali pohovoriť na ideovej konferencii, na konaní ktorej sa uzniesol v marci snem KDH. Lenže uplynuli tri mesiace a nič. Cez prázdniny sa nepohneme a potom sa všetci sústredia na komunálne a regionálne voľby. A potom bude december a Vianoce. Takže to, čo je pre našu politiku najdôležitejšie, teda aká je naša pozícia v súčasnom ostrom ideologickom zápase, si nemáme čas ujasniť. Ficova reč na Devíne by nás mala varovať, že svet konzervatívnej pasce, do ktorej nás láka, nezaháľa. A neslobodno ho ani podceňovať a ani spochybňovať, že veď je to bývalý komunista. Pretože nie sme povolaní súdiť, čo je v srdci a v mysli druhých ľudí. Ten jeho prejav bol naozaj esenciou konzervativizmu. Toho, čo sme v KDH mnohí od počiatku nechceli. Ale nezatvárajme si oči ani pred tým, že mnohí si práve to želali. A tí, ak sú konzistentní, mu nemôžu v kútiku duše, alebo aj nahlas nefandiť. Toto si musíme, milí spolubojovníci v KDH, ujasniť. Lebo nemôžeme kráčať aj dopredu a zároveň sa vracať dozadu. Nemôže byť náš ideologický spojenec ten, kto je smrteľným nepriateľom našich politických spojencov. A hlavne, musíme si povedať, čo v tomto galimatiáši sme my!
Myslím si, že bez ohľadu na to, kedy (a či) bude ideová konferencia, práve na jej prípravu, alebo na to, aby ju nahradila, ak sa neuskutoční, by sa v KDH mohla sformovať ideová platforma pre obnovu. Pre obnovu Slovenska, lebo upadá a treba si ujasniť, aké reformy bude potrebné vykonať, aby sa tento degeneratívny proces zvrátil. Pre obnovu demokracie, lebo nemôžeme zavierať oči pred tým, ako vyhrávajú cirkusanti, schopní zaujať voličov svojou ekvilibristikou a šarlatáni, čo v ľuďoch podnecujú zlé sklony a tí poctiví a normálni, akoby nemali čím zaujať a republika sa stáva hračkou v rukách nevypočítateľných a nekvalifikovaných ľudí. A napokon pre obnovu kresťanskej demokracie, ktorá tu nie je na to, aby obhajovala staré poriadky a bránila pokroku, ale na to, aby hľadala v tom, čo je nové, to, čo je aj dobré. Platformu, ktorá bude hľadať dialóg s každým, komu o takúto obnovu pôjde, nech je odkiaľkoľvek. Využijem tieto prázdniny na rozhovory a prípravu takejto platformy. Aby sa už liberáli a liberálky v KDH nemuseli skrývať a hovoriť veci, ktoré vlastne nechcú. A aby sme sa napriek tomu dokázali kamarátiť aj s tými konzervatívcami, ktorí to myslia dobre. Lebo viem, že aj takí sú. A to potrebujeme nielen v KDH, ale aj na Slovensku.