Čo chcem presadzovať v Európskom parlamente

Predovšetkým, verím v projekt Únie európskych štátov. Prospieva všetkým, oveľa viac však malým a slabým národom. Takým, ktoré museli po stáročia vždy prijímať osudy z rozhodnutia mocnejších. Teraz majú azda po prvý krát vo svojej histórii príležitosť reálne sa podieľať na formovaní spoločnej, a v jej rámci i vlastnej budúcnosti. Je životným záujmom Slovenska, aby Európska únia silnela, a stávala sa stále viac akcieschopnou. Samozrejme v tom, v čom ju my, a i ostatné európskej národy, naozaj potrebujeme. Chcem európsky projekt i osobne podporiť, a preto som sa rozhodol uchádzať o mandát v Európskom parlamente. Vzhľadom na moje doterajšie skúsenosti zo slovenskej politiky budem otvárať a presadzovať dve špecifické, a podľa mňa zásadne dôležité témy. Po prvé, chcem, aby bola Európa bezpečným miestom pre život svojich občanov a národov, a to nielen tak, že bude po tom iba túžiť, ale aj systémovo. Že na to bude mať aj reálnu silu. Nastolím a budem presadzovať utvorenie Európskeho obranného paktu. A po druhé, budem robiť všetko pre to, aby nikto u nás na Slovensku, ale ani inde v Európe, nemusel trpieť pocitom, že ho spoločnosť nepotrebuje. Osobitne mladí ľudia, ktorí majú život pred sebou. K tomu chcem prispieť i návrhom konkrétneho nástroja – Európskeho úradu práce.

Bezpečnosť západnej Európy počas studenej vojny garantovala Severoatlantická zmluva. Vytvorila účinný systém kolektívnej obrany a i vďaka nej, napriek epizódam aj extrémneho napätia, či rozličným regionálnym konfliktom, zažila Európa i Severná Amerika asi najdlhšie obdobie mieru v celej svojej histórii. Hlavnú ťarchu tejto bezpečnostnej sústavy politicky, ekonomicky i vojensky nesú dodnes USA. Je preto celkom prirodzené a spravodlivé, že i zahranično-politické ciele aliancie NATO určujú predovšetkým ony. Po skončení studenej vojny a po prehĺbení politickej integrácie v Európe, sa začína formovať i vlastná, európska zahraničná a bezpečnostná politika. Vyvolávajú ju osobitné potreby, voči ktorým sú európske národy prirodzene citlivejšie, než Spojené štáty. Už balkánska kríza signalizovala, že Európa vlastne nemá účinné mocenské prostriedky, a Amerika zas nie vždy celkom rozumie zložitej situácii v regiónoch, ktoré sa nachádzajú tisíce kilometrov od nej. To, čo sa v týchto týždňoch a mesiacoch však deje na Ukrajine, teda v tesnom susedstve, to sa už dotýka i bezpečnostných záujmov priamo Európskej únie. Ak toto nie je dostatočný podnet pre to, aby Európa začala budovať zodpovedajúce systémové bezpečnostné opatrenia, ktoré kvalitatívne zvýšia jej schopnosť brániť sa bezprostredným bezpečnostným rizikám a dôsledkom takýchto kríz, tak už neviem, čo by sa mohlo takýmto impulzom stať!

Pokiaľ má Európska únia ambíciu formovať vlastnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ak chce niesť vlastnú zodpovednosť za pokojný život ľudí vo svojich členských štátoch, nemôže sa spoliehať na bezpečnostný systém, ktorého ciele v rozhodujúcej miere určujú Spojené štáty. Potrebuje vlastný systém kolektívnej sebaobrany. Na pôde Európskeho parlamentu chcem otvoriť a presadzovať vytvorenie Európskeho obranného paktu.

Európsky obranný pakt by nebol iba prostoduchou dohodou o spolupráci európskych štátov v bezpečnostných krízach tak, ako to vyplýva z aktuálneho znenia Lisabonskej zmluvy. Jeho jadrom by musela byť „zázračná formulácia“, ktorú obsahuje Severoatlantická zmluva. Teda, že ozbrojená agresia voči ktorémukoľvek členskému štátu predstavuje útok voči celej Európskej únii a ostatní sú povinní ju brániť, vrátane použitia ozbrojených síl. Iba takýto sústredený potenciál dá európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike skutočnú autoritu, a iba tak ju ostatní „svetoví hráči“ budú brať naozaj vážne.

Európsky obranný pakt by nemal byť len vojensko-politickou alianciou. Jeho poslanie by malo byť širšie. Vrátane zložitých otázok energetickej bezpečnosti a zvládnutia masových náporov utečencov z nestabilných regiónov, nachádzajúcich sa v blízkosti Európskej únie. Toto všetko za nás Amerika riešiť nebude. Vzťah budúceho vlastného európskeho systému kolektívnej sebaobrany k NATO by mal zostať veľmi úzky a kooperatívny. Vážime si, čo pre pokoj nás a našich otcov a matky predstavovala Severoatlantická aliancia, ale dnes to už nestačí.

Európsky úrad práce by mal vytvoriť akúsi informačnú sieť národných databáz pracovných ponúk pre mladých ľudí. Aby uchádzač o zamestnanie na Slovensku mal možnosť zistiť aké sú pre jeho kvalifikáciu ponuky kdekoľvek v Európe. A to s garanciou príslušnej európskej autority. To je druhá téma, ktorej sa chcem špecificky venovať v Európskom parlamente.

Tieto témy preto, lebo pokojný život, a tvorba prostredia pre vedomie spolupatričnosti a potrebnosti, to sú podľa môjho názoru základné povinnosti štátu, a tam, kde na to členské štáty samotné nestačia, tak aj ich zoskupenia. Takmer všetko ostatné si občania dokážu celkom efektívne zabezpečiť aj sami.

V Bratislave 9.4. 2014