Milý moji kádeháci! Medzi mnohými z vás teraz zavládla radosť a ja vám ju doprajem. Ale bolo by dobre, keby ste si všetci uvedomili, čo sa na politickej scéne súčasného Slovenska vlastne stalo. Nemôžeme sa vyhovárať, že to bolo iba naplnenie nejakého nášho programového zámeru. Ani na to, že naši veľkí partneri v opozícii nám to svojim hlúpym hlasovaním o sviatkoch neuľahčili. Schválením zmien v ústave sa utvorila celkom nová politická situácia. Nemali by sme svoju politiku koncipovať len podľa prieskumov verejnej mienky a katechetického inštinktu. Lebo prieskumy hovoria o tom čo je a čo bolo. Nedokážu povedať čo bude, keď sa niečo stane. A inštinkt vychádzajúci z poučiek v katechizme nemôže dávať uspokojivé odpovede pre zložitosť politického zápasu. Vďaka tomu sa KDH samo vmanévrovalo do situácie, ktorá tu predvčerom ešte nebola.
KDH pomohlo Ficovi vmurovať ústavnú tehličku do jeho „hrádze proti progresivizmu“. Preto sa nemôžeme čudovať, že pre Progresívne Slovensko, ktoré stojí na čele volebných odhadov už niekoľko mesiacov, sme sa stali v poradí možných partnerov do vlády prvými náhradníkmi. Ak to inak nepôjde. Pred nami je SaS a podľa mňa už aj oportunistický Hlas, ktorý keď zistí, že s Ficom to pokračovať po voľbách nebude možné, tak nasadí svojho zblúdilého poslaneckého disidenta a prejde na druhú stranu. A pre Fica sme vykonali prácu užitočného služobníka. Ibaže by sme chceli byť niečo viac, ale o tom a o dôsledkoch toho predsa nikdy nebola reč.
Bolo by dobre, keby vedenie KDH dalo nám, svojim členom jasne najavo, akú úlohu chceme hrať v slovenskej politike. Ale nielen ako názor niekoľkých mužov a žien, ktorí zhodou okolností v tomto čase tvoria predsedníctvo. Lebo toto je vec všetkých. Vec našej politickej identity. Keď v roku 1995 prišiel predseda Čarnogurský s návrhom, aby sme nepodporili prihlášku Slovenska do NATO, a aby sme boli za neutralitu, bol natoľko demokratický, že o tom nechal diskutovať celé hnutie. A výsledkom bolo väčšinové rozhodnutie, že chceme patriť do bezpečnostného systému Západu. Čarnogurský vtedy zostal, ale musel to rešpektovať. Myslím si, že niečo podobné by bolo potrebné aj v stave, v ktorom je súčasné KDH. Voličov nájdeme, či budeme čierni, alebo bieli. Ale stratíme, ak sa budeme tváriť, že chceme byť tak trochu jedno, a zároveň tak trochu aj druhé.