„Chceme byť autentickými svedkami a dôsledne žiť svoj kresťanský život,“ povedal v piatok v Šaštíne štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Hovoril o tom, že sekulárna slovenská spoločnosť potrebuje kresťanov, ktorí sú oduševnení a pevní vo viere. A zdôraznil, že nové generácie potrebujú vidieť toto oduševnenie ako vzor. Myslím si, že toto by sme si mali veľmi často pripomínať. Lebo ako inak odovzdáme novému pokoleniu nádej a krásu, ktoré sme prijali, ak nie svedectvom našich životov, čo ich bude priťahovať? Ako to urobiť, o tom už Parolin nehovoril. Ale veľmi sa mi páčia slová nebohého, kedysi veľmi vplyvného kardinála Martiniho, ktorý v knižnom rozhovore povedal: „Boh tiež hovorí ústami druhých. Vyplatí sa teda počúvať čo si myslia. Kresťania sa neboja rozhovoru, hľadajú spoluprácu s inak zmýšľajúcimi a inak veriacimi, s tými, čo sa pýtajú a sú nespokojní. S nimi, spoločne i v konkurencii, vnášajú kresťania do sveta svetlo, orientáciu, uzdravenie, ochranu, mier a radosť zo života.“ Martini bol múdry muž, miloval Cirkev i ľudí, a bol to údajne on, kto vniesol do najvyššej hry dnešného pápeža Františka. Toto nasadenie pre naše spoločné dobro so všetkými, s ktorými sme na jednej lodi, je zásadne dôležité nielen pre nás kresťanov, ale pre osudy celej spoločnosti. Sekulárna spoločnosť prináša tak ťažkosti, ako aj výzvy, vravel tiež Parolin v piatok. Preto volal po nasadení, oduševnení a autentickom svedectve. Nie o boji za doktrínu. „Priemernosť nás robí vlažnými a úzkoprsými…“ povedal, a to bol, myslím, veľmi zdvorilý. Vážne slová vždy, ale osobitne teraz pred voľbami.