Teológia a politika v programe kresťanskej demokracie

OLYMPUS DIGITAL CAMERAPolitický program na dvadsať rokov má zmysel iba ak bude predstavovať víziu, inšpirovanú presvedčením. To nemôže byť plán legislatívnych úloh, či technický projekt rezortných reforiem. Pragmatici, ktorí si z politiky urobili živnosť, mi rozumieť nebudú. Ich alfou a omegou sú hlasy do najbližších volieb. Nestarajú sa, aký bude svet. Nepotrebujú filozofovať o hlbších pohnútkach a potrebách ľudí. Pragmatici sa vždy bránia, aby do programu politiky prenikali slová, usilujúce sa premietnuť mocné posolstvo, vychádzajúce z Kristovho učenia, a tak boli pripravené zviesť zápas o realitu našich dní. Politickí pragmatici vlastne nechcú skutočný program. Ich myšlienkový horizont končí pri mediálnej prezentácii. Ibaže kresťanská demokracia by bez hlbokého ukotvenia a dlhodobej vízie zápasu o spravodlivejší svet, nebola nanič. Poctivá teológia a poctivý kresťansko-demokratický program sa musia stať dvoma stranami tej istej mince. Len vtedy bude mať kresťansko-demokratická politika hodnotu.

Teológia, teda premýšľanie o Bohu a o tom, čo je základným poslaním a i nádejou človeka v priebehu jeho pozemského putovania, je neoddeliteľne spojená s prístupom človeka ku všetkému, čím žije. To sa týka tak individuálneho života ako aj života spoločnosti. Aj keď si ľudia často vytvárajú rozličných bôžikov, to nič nemení na skutočnosti, že i u nich najhlbšie pohnútky ich konania, vychádzajú z ich najvnútornejšieho presvedčenia o hierarchii toho, čo považujú vo svojom živote za hodnotné. „Tí, čo tvrdia, že náboženstvo nemá s politikou nič spoločné, nevedia, čo je to náboženstvo,“ napísal vo svojej autobiografii Mahatma Gandhi. Zmysel pre otázky, ktoré človeka presahujú, pre otázky, na ktoré hľadajú odpovede poctivé náboženstvá, a ktoré sa v ľudskom myslení usiluje uchopiť disciplína, ktorú nazývame teológiou, stojí v základoch predstáv i o spôsobe ako ľudia žijú v spoločenstve. V základoch ich politického konania.

Nie náhodou sa pred časom viedol ľúty zápas o to, či bude v navrhovanej ústave Európskej únie zmienka o Bohu. Návrh sa nepodarilo presadiť a neprešla ani ústava. Zostala pragmatická sústava zmlúv, ktoré tvoria právny základ Únie. Ony umožňujú jej rozhodovanie, avšak nedávajú odpovede na pálčivé otázky po zmysle politického života Európy. S obavami pozorujeme, že stačí málo nepohody, a celý projekt sa otriasa v samotných základoch.

Obdobná polemika sa viedla i minulý rok v priebehu prípravy dlhodobého programu Európskej ľudovej strany. I keď ju pôvodne utvorili kresťanskí demokrati z viacerých krajín Únie, neskôr sa pridali i rozliční politickí technokrati. Zrazu pre niektorých z nich stalo problémóm, aby sa v dokumente, čo len spomínalo kresťanstvo. Výsledná podoba bola napokon kompromisom, ktorý ale znamenal dohodu na tom, čo Európsku ľudovú stranu v zásade neodlišuje od iných pragmatikov. Takýto útek od teologických základov, ba už od ich symbolov, uberá politickému programu silu. Vytvára z neho pragmatický plán činnosti bez viditeľnej ambície skutočne meniť svet k lepšiemu.

Niekto si azda môže myslieť, že je to tak dobre. Tak ako v iných sférach ľudskej činnosti, nech aj v politike rozhodujú odborníci. A na mysli má práve pragmatikov, čo riešia technickú stránku problémov. Ibaže politika nie je v prvom rade technickou disciplínou. Aby sa svet stal spravodlivejším, aby v ňom bolo menej ľudského utrpenia, aby bol život v spoločnosti dôstojnejším, to nie sú úlohy pre politického pragmatika. Na nebezpečenstvo, že technokrati ovládnu politiku, že jej pustia žilou, upozorňuje nemecký teológ Johann Baptist Metz. On k téme pristupuje “z druhej strany”. Od politiky očakáva nie technické riešenia, ale tvorivosť, čerpajúcu z morálno-náboženskej fantázie a sily odporovať. Iba ak bude mať politika takúto tvorivosť a silu, ak dokáže práve vďaka tomuto teologickému základu reflektovať, že v politickom rozhodovaní nejde o málo, a Metz tu pripomína pamiatku na nesmierne utrpenie naakumulované v dejinách, len v takomto hlbokom vzťahu, vyvierajúcom z morálno-náboženských základov, sa skutočnej politike podarí odolať technologickým tlakom.

Svet zmietajúci sa v podivnej kríze, obrovské rozdiely v životných podmienkach miliárd ľudí, rozklad tradičných predstáv o usporiadaní spoločnosti, nebezpečenstvo globálnej svetovej džungle, v ktorej by na dôstojnej úrovni prežívali iba predátori, to všetko vyžaduje smelý a dlhodobý politický zápas. A takýto prístup nie je možný bez poctivých morálno-náboženských základov. To, čo ľudia potrebujú, nie je ani prázdny pragmatizmus, ale ani svätuškárstvo. Dobrá politika bude mať silu, a bude ľuďom užitočná iba vtedy, ak jej nepôjde o menej ako o spravodlivejší a lepší svet. A práve o spravodlivosti a o morálke hovorí teológia. Kto iný je povolaný na to, aby do politického života vnášal tieto najhlbšie pohnútky, ak nie kresťanskí demokrati? Z toho by mal vyrastať ich základný politický program.