Dnes som pri rannom behu trochu rozmýšľal, ako rúhavé sú tie apokalyptické výlevy o tom, akú katastrofu prežívame. Nevieme sa akosi zmieriť s tým, že na vymedzený čas teraz vládnu ľudia, ktorých predstavy o správe verejných vecí sa líšia od našich. Dostali mandát a využívajú svoje ústavné a zákonné oprávnenia. Môžeme ich kritizovať, ak si myslíme, že ich využívajú zle, ale nemali by sme ich kritizovať už aj za to, že ich využívajú. V právnom štáte to rešpektovať musíme. A buďme vďační Bohu za to, že žijeme v slobodnom, pluralitnom režime, v ktorom sa za odlišné politické, či ideologické predstavy nemôžu ľudia ocitnúť vo väzení. Teším sa, že to tak už nie je. Lebo to bolo oveľa horšie, ako to, ak sa na slobodu dostanú nejakí ľudia, ktorí si ju podľa niektorých z nás nezaslúžia. Skúsme sa na to pozrieť trochu športovejšie! To, že Slovensko získalo na olympiáde iba jednu medailu, aj to bronzovú, nás radí medzi štáty až v ôsmej desiatke. Nič moc, ako sa slangovo vraví. Ale vyše sto štátov nezískalo ani jednu. Tak už toľko nenariekajme, ale radšej trénujme, aby to bolo nabudúce lepšie!