Dôveru v spoločnosti nijako neposilnia jednostranné vyhlásenia. I keby boli čo ako ústretové voči tým, čo sú v iných zákopoch. Ak si ľudia raz prestanú dôverovať, tak budú i za nimi vždy hľadať nejakú sebeckú pohnútku. Tu nám nepomôžu žiadne skratky, ani umelé gestá. Aby sme si mohli znovu začať aspoň v základných otázkach života spoločnosti veriť, na to jestvuje iba jedna cesta: vyjsť zo zákopov a začať sa rozprávať. Myslím si, že toto je vhodná chvíľa, ale chce to dosť politickej odvahy. Netreba hovoriť frázy o zmierení, ani prerušovať kampaň pred voľbami. Chceme si uchovať pluralitnú spoločnosť a súťaž medzi rozličnými predstavami o jej spravovaní k nej patrí. Ale práve preto, aby pluralitná spoločnosť mohla prežiť, a aby sme sa v nej cítili dobre, tak sa potrebujeme medzi sebou znovu normálne rozprávať. Pamätám si na chvíle, keď vedenia politických strán chodili medzi sebou rokovať. Nielen so spojencami, ale aj s protivníkmi. A povedali sme si otvorene svoje stanoviská. Jasne, ale bez urážok. A potom sme o tom informovali verejnosť. Väčšinou v rozsahu, na ktorom sme sa dohodli. Nebolo tých chvíľ veľa, ale práve to boli tie chvíle, keď sme si aspoň trochu mohli dôverovať, že tu na Slovensku máme aj niečo, čo je našim spoločným záujmom. Ak chceme v búrkach tejto doby obstáť a uchovať si demokratický štát, vráťme sa k tomu! A potom sa postupne začne obnovovať aj dôvera v spoločnosti.