Som presvedčený, že štáty, ktoré sú motorom Európskej únie zaujali voči trom hlavným drámam súčasného sveta odvážny, morálne správny a vo svojej podstate hlboko kresťanský postoj. Po prvé v tom, že sa usilujú vo vojne Rusov proti Ukrajincom jednoznačne pomáhať napadnutej krajine. Bez toho, aby sa nechali samé zatiahnuť do vojny a bez toho, aby na nej chceli zarobiť. Po druhé v otázke migrácie, pretože od ľudí, čo utekajú pred konfliktami a biedou, čo zostali bez domova, kresťan, ba žiaden humánne zmýšľajúci človek, nesmie odvrátiť svoju tvár. A napokon európsky postoj proti drancovaniu našej Zeme je hodný obdivu, nie výsmechu a lacnej kritiky, lebo nám pripomína, že sme všetci na jednej lodi.
Mocní tohto sveta Európsku úniu pre tieto postoje nenávidia. Vystavuje totiž účet ich bezohľadnosti. A nabádajú európske národy, aby sa k týmto otázkam postavili sebecky. Politikárčenie, ktoré chce krátkodobo zarobiť bojom proti týmto veľkým témam môže pomôcť malému straníckemu egoizmu kadejakých politikov a ich strán bez reálneho politického programu, dokonca môžu načas aj ovládnuť kormidlo Európskej únie, ale dramatické deje súčasného sveta tým nevyriešia. Skôr spôsobia nové. Mravný postoj, ktorý však zaujali doterajší ťahúni Európy, ten v nejakej podobe nepochybne pretrvá. Lebo to, čo je vo svojej podstate dobré, nepotrebuje reklamu ani zbrane. Nedá sa zničiť.
Veď preto sa v Európskej únii žije tak, že sem utekajú ľudia z celého sveta.