Niekoľko vplyvných ľudí, ktorí sa pasujú za vlajkonosičov demokracie, nedávno v istom denníku vyhlásilo, že KDH zdieľa viac hodnôt so Smerom, zrejme ako s nimi, a preto sa podľa nich s týmto historickým hnutím, zrodeným z Novembrovej revolúcie vraj nedá počítať. Nie som vôbec obhajcom politiky súčasného vedenia KDH, skôr naopak, vnímam ju veľmi kriticky, ale tu sa musím naozaj ohradiť. Lebo Kresťanskodemokratické hnutie má hlbšie základy.
Po prvé, práve v demokracii, ktorú sme získali v Novembrovej revolúcii nám šlo o to, aby sme mohli žiť v pluralitnej spoločnosti. Aby sme mohli verejne vyznávať aj rôzne politické hodnoty a súťažiť o ne. A samozrejme v takej pluralite môžu jestvovať najrozličnejšie prieniky. Deliaca hranica medzi tými, čo aktuálne vládnu a tými, čo sú v opozícii, nemusí a ani nikdy presne nezodpovedá všetkému, čo protagonisti jednej i druhej strany vyznávajú pre svoje životy ako cenné. Ako svoje hodnoty. (Preto v pluralitnej demokracii môžeme mať priateľov aj takých, čo majú iné politické priority ako my. Len fanatici nemôžu.)
Po druhé, vždy je však dôležité, o čo sa vedie hlavný politický zápas. Mocenský zápas. A dnes je to práve o to, aby sme si tú pluralitnú demokraciu udržali. Aby sme sa nedostali pod vplyv autokratických veľmocí, ktoré prinajmenej spochybňujú samotný jej základ. A ak v tomto zápase nebudú spolupracovať všetci, čo sa zhodnú v tomto hoci aj jedinom, ale v súčasnosti mocensky hlavnom, a to iba preto, lebo v iných, trebárs aj mnohých veciach sa nezhodnú, tak je to veľmi nemúdre, a potom nenariekajme, ak spoločne tento zápas prehrávame!
A po tretie, ak si niekto myslí, že v politickom zápase môže počítať iba s tým, kto zdieľa všetky jeho hodnoty, tak vlastne sám spochybňuje podstatu pluralitnej demokracie. Je to pýcha a vieme všetci, čo táto vlastnosť všetkých elitárov predchádza. Pýcha bola prvým hriechom, o ktorom hovorí Biblia a jej dôsledkom bolo vyhnanie z raja.