Vážený pán predseda, dámy a páni,
Aby som mohol tu hovoriť len stručne a k veci napísal som k snemu v uplynulých dňoch na sociálnych sieťach 19 zamyslení. Nepísal som o našich percentách v preferenciách prieskumných agentúr, ani o našich vnútorných, straníckych veciach, tie teraz nikoho nezaujímajú, ale o politike. Lebo sme parlamentné politické hnutie. O tom, čím by sme mohli a mali byť našej vlasti užitoční. Ak voliči vycítia, že sme užitoční, prídu aj percentá. Nepodceňujme ich zdravé inštinkty!
V závere týchto mojich písomných úvah som už tento týždeň písal o troch témach, z ktorých každá jedna je pre Slovensko životne dôležitá. Tie chcem veľmi krátko spomenúť aj teraz tu a pridám i niečo, čo som nenapísal, ale nechal som si na dnes, aby som to povedal. Náš základný postoj k týmto témam.
Prvou z trojice veľkých tém je otázka, ako vyviesť Slovensko z politického rozvratu a ekonomického úpadku, v ktorom sa nachádza. Štát sa rozkladá, bežné veci prestávajú fungovať a prejedáme budúcnosť našich detí. Prakticky žiadna politická strana nemá komplexnú hru, ktorá by ukazovala ako z toho von. Dnes chcem hlavne pripomenúť, že naše hnutie bolo súčasťou stredopravého tandemu SDKÚ-KDH počas oboch Dzurindových vlád, ktoré mali odvahu k zásadným reformám, z ktorých potom dvadsať rokov Slovensko žilo. Postkomunistické štáty sa od nás učili, ako to treba robiť. Vráťme sa k tejto reformnej, pravicovej politike! Nepodliehajme tej súčasnej rozkladnej kultúre rozdávania rozličným skupinám, ktorých hlasy by sme si radi kúpili. A majme odvahu siahnuť na legislatívu, ktorá dala hráčom, čo nespravodlivo, hoci legálne zbohatli, nenáležité privilégiá. Pozor, možno sa bude strieľať, lebo sa budú brániť. Ale iba tak sa dajú odstraňovať štrukturálne nespravodlivosti a znovu naštartovať slobodný trh a zdravé podnikateľské prostredie.
Druhou témou je naša zahraničnopolitická orientácia. Slovensko sa v demokratickom svete stalo nedôveryhodným partnerom, a tak nás začali obchádzať. Na to, aby sme nezostali v izolácii, nebude stačiť iba aby Fico prehral voľby a nezostavil vládu. Príliš veľa ľudí podľahlo jeho ideologickému bludu, živenému ruskou propagandou, že Európa je skazená a rozkladá sa. Rusi to hovorili vždy, prečítajte si Dostojevského! A predsa je Európa stále kolískou, v ktorej sa naša civilizácia napriek svojim nedokonalostiam neustále tvorivo obnovuje, ide dopredu a ťahá aj ostatný svet, ktorý od nej kopíruje, čo vymyslela. A tí slaboduchejší len závidia. Fico nás vmanévroval do tejto skupiny namosúrených a závidiacich. Nepomáhajme mu v tom! Nezdieľajme jeho averziu voči Únii a liberálnej demokracii. Ani on, a ani nikto, nevie ponúknuť lepšiu a realistickú alternatívu. Nesmieme zabudnúť kam patríme a musíme robiť všetko preto, aby sme sa vrátili všade tam, z čoho sme vypadli, alebo čo vzniklo bez nás, lebo nám prestali dôverovať.
A „last not least“ je tu životne dôležitá téma vojny. Dovoľte mi prehovoriť ako bývalému ministrovi obrany. Vidíte, ako sa to rozhorieva. Všetci sa pripravujú. Nechceme to, ale nechceli ani Ukrajinci. KDH sa rado označuje ako konzervatívna politická strana, a práve takej sluší, aby bola v prvej línii pri príprave obrany vlasti. Kto iný to bude robiť, ak nie my? Nastúpia neofašisti a tí to zneužijú vo svoj vlastný prospech. My chceme chrániť našich obyvateľov a našu domovinu. Mali by sme viac hovoriť o odvahe, o odolnosti a ďalších občianskych cnostiach. A aj o tom, že jestvujú hodnoty, ktoré sú dôležitejšie, ako je pozemský život. Akú cenu má život bez cti a dôstojnosti? A zasa, kto iný, ako kresťania by mali o tom hovoriť? Podporujme preto modernizáciu armády, budovanie úkrytov pre civilné obyvateľstvo, ale aj obnovenie povinnej vojenskej služby! Lebo obranu vlasti si nemožno len kúpiť, treba pre ňu niekedy aj osobne niečo urobiť. Bohužiaľ dakedy nie bez rizika. Lebo veď to predsa my vieme: život nie je bez rizika.