Eduard Heger má za sebou prvých sto dní ako ústavne najmocnejší muž v štáte. Jeho štýl je nepochybne odlišný od jeho predchodcu. Pôsobí racionálne a jeho reakcie sú vypočítateľné. Otázka, na ktorú tých sto dní však ešte odpoveď nedalo je, či na čele výkonnej moci na Slovensku je súčasný predseda vlády aj fakticky. Či si môže dovoliť prísť s vlastnou významnou politickou agendou, a či nezostane rukojemníkom politiky, ktorú narysoval (a stále azda rysuje) jeho stranícky šéf. Či dokáže prevziať politickú iniciatívu, alebo zostane administrátorom Matovičovej politickej vôle. Na to, aby sa súčasná vláda stala naozaj vládou Eduarda Hegera, sú potrebné dve základné podmienky. Prvou je, že to musí chcieť. Nič podstatné sa na vládnej politike nezmení a nezlepší, ak natrvalo príjme úlohu náhradníka. Ak by však vôľu mal, ak by chcel vládnuť suverénne a vskutku lepšie, nepôjde to bez toho, aby si vybudoval svoje politické zázemie. Myslím si, že na slovenskej politickej scéne na to jestvujú isté predpoklady, ale bez veľkého nasadenia, cieľavedomosti a odhodlanosti sa o to pobiť, to nepôjde. Nepomohlo by to však iba jemu, ale mohlo by to byť veľmi užitočné i pre Slovensko. Keby sa do toho pustil, vedel by som mu v tom držať palce.