Každá ľudská tragédia sa ma veľmi bolestne dotkne. Je mi ľúto a cítim účasť. A samozrejme, uvažujem aj o tom, či sa jej dalo predísť a čo by bolo potrebné urobiť, aby sa to nestalo znova. Som rád, že v takých chvíľach sa ukazuje i dobré srdce nášho ľudu. Aspoň veľkej jeho časti. Ale priatelia, nech nás tento pekný cit nedovedie k tomu, že budeme chcieť vyvolať verejný tlak na mužov a ženy v talároch! Aby rozhodovali tak, ako chceme. Všetko má svoj poriadok. I trestné konanie. Je trochu v prospech toho, voči komu sa ostrie štátnej represie obrátilo. Chráni ho, aby sa nezneužilo. Volanie verejnosti je v politike potrebné a legitímne. Ale v trestnom procese je to princíp, ktorý vedie k lynčovaniu. Ono to začína vždy tak, že to vyzerá spravodlivo. Verejnosť nechce vedome obesiť nevinného. Takmer nikdy. Lenže vo chvíli, keď sa tento princíp presadí, v tej chvíli sa nájdu i ľudia, ktorí to budú chcieť využiť v prospech svojich politických cieľov. Vážme si sudcov a sudkyne, ktorí dokážu odolávať i masívnemu tlaku! A vyžadujme od nich iba jediné: aby dodržiavali zákon.