Myslím si, že pandémia nového koronavírusu prináša do politiky štátov celého sveta tri významné prvky. Miera, ako ich ľudia, čo tieto štáty vedú, zvládajú, bude mať ďalekosiahle geopolitické následky. Po prvé je to schopnosť rozpoznať, že ide naozaj o nový a nebezpečný vírus. Napriek tomu, že naň prinajmenej na začiatku, nezomieralo dramaticky veľa ľudí. Mnohí to podcenili, a nemálo je takých, čo to vo svete podceňujú ešte i teraz. Po druhé, schopnosť veľmi flexibilne hľadať vyvážený pomer medzi ochranou pred vírusom, udržaním chodu spoločnosti a rešpektovaním ústavných práv občanov. Inými slovami za pochodu sa učiť s pandémiou žiť. A napokon po tretie, schopnosť spolupracovať s ostatným svetom. Aspoň symbolicky pomáhať tým, čo sú práve v najhoršej núdzi, spolupracovať i pri zavádzaní reštriktívnych opatrení, a pri hľadaní liekov a vakcíny. Žiaden štát nemohol byť na pandémiu tohto typu naozaj pripravený. Ale spôsob, akým sa štáty v týchto mesiacoch zhosťujú týchto troch spôsobilostí, bude mať po skončení pandémie zásadný vplyv na ich miesto v budúcom usporiadaní sveta.