V pokojných časoch som otvorený k dialógu s každým. Mám aj priateľov, ktorých názorom nerozumiem a nesúhlasím s nimi. Vo chvíli, keď na bratskej Ukrajine tečie krv nevinných žien, mužov a i detí, debata s ľuďmi, ktorí to schvaľujú, zľahčujú, či vyzývajú obeť, aby sa poddala, alebo len spochybňujú čokoľvek, čo by sťažilo deštruktívne aktivity vraha, už nie je na mieste. Treba si to povedať otvorene. V tejto vojne sme sa ocitli na opačných stranách barikády. Týmto ľuďom odkazujem: nepokúšajte sa ma už zatiahnuť do takejto diskusie! Nebudem vám odpovedať a svoje vzťahy s vami preruším. Keď sa iný diktátor, ktorý viedol krížovú výpravu proti liberálnej demokracii a chcel tiež zaviesť nový svetový poriadok, dostal až ku brehom Atlantiku, zostala v zápase s ním Británia sama. Iste tam vtedy žilo veľa ľudí, ktorí by sa radšej s Hitlerom dohodli, ba aj takí, čo ho azda obdivovali. Jej líder, Winston Churchill s nimi vtedy už nediskutoval. Bolo to presne v tom čase, keď odznel jeho známy výrok: “Vo vojne: rozhodnosť. Po porážke: vzdor. Po víťazstve: veľkomyseľnosť. V mieri: dobrá vôľa.” Raz sa znovu obnoví mier a slobodná spoločnosť sa vráti k pokojnej diskusii. Teraz je však čas pre rozhodné činy. Už nesmieme nechávať žiaden priestor na to, aby nás agresor, za pomoci jeho otvorených, či tichých prívržencov u nás, postupne zvnútra rozvracal. Aby sme vraha zastavili. A aby sme si našu slobodu ubránili.