Ľudia, ktorí aj v najhorších časoch dokážu na perách svojich blížnych vykúzliť úsmev, ľudia, ktorí nám pomáhajú, aby sme sa priveľmi nenaparovali sami sebou a ľudia, čo majú dar vidieť ľahkosť nášho bytia tam, kde nás ono poväčšine ťaží, takíto ľudia sú nenahraditeľní. Je mi smutno, keď odchádzajú. Ale som presvedčený, že Tam, kam idú, bude dobre. Aj ich zásluhou. Je to svetielko nádeje i v smutnej chvíli. Pretože Tam sa postupne stretneme všetci. Nech Vám náš Pán dá vzkriesenie a život vo večnosti, majstre!