Nezvyknem vysvetľovať svoje príspevky, ale dnes urobím výnimku. Urobím to preto, lebo niektorí moji priatelia neporozumeli, čo som ním chcel povedať. Je to moja chyba, asi som sa vyjadril nie dostatočne jasne. Ale to, čo som chcel povedať, považujem napriek tomu za veľmi dôležité. I keď je to ťažká téma.
Zhruba pred týždňom som napísal, že podľa mňa ten úradník na ministerstve kultúry, ktorý hovoril o plochej Zemi, veľmi dobre vie, že plochá nie je. A že podľa mňa to bola z jeho strany politická recesia. Zrejme na to reagovali tí podaktorí moji priatelia, že sa ho zastávam. Tak to som naozaj v úmysle nemal, a po týždni to je, myslím, už jasné. Ale asi menej jasná je tá pointa jeho recesie. Nie, to nebol nevinný žart. Je to z jeho strany dobre premyslená politická kampaň, cielená na ľudí, ktorí majú dojem, že ich neberieme dostatočne vážne. Myslím si, že dokonca aj tí, čo sa združujú do spolkov vyznávačov plochej Zemi, už dnes vedia, že ona taká nie je. Ale prečo by nemali mať slobodu to hovoriť? Je to psychológia, ktorej nerozumiem ani ja, a ani mnohí, čo si myslíme, že ak sa o niečom presvedčíme, tak by sme mali na tom trvať, a tak sa aj vyjadrovať. Lenže sme tu na tejto, naozaj guľatej Zemi rôzni. Mnohí prejdeme životom vo svojej bublinke známych a nemusíme sa starať o tých, čo majú inú psychológiu.
Ale demokracia je o všetkých. A ak chceme v demokratickej súťaži uspieť, tak sa musíme zaoberať aj ľuďmi, ktorých mentalite nerozumieme. A nedávať im pri každej príležitosti najavo, že my sme tí múdri, tí, čo vedia ako vyzerá náš svet a ich nemáme chuť brať vážne. Vážne ich brať musíme. Ak už nie zo slušnosti, tak aspoň preto, lebo každý z nich má hlas. A ako kresťan musím ešte dodať, že aj dušu. Nezaložil ten náš Majster svoju Cirkev aj na ľuďoch, ktorých mentalita bola tak trochu, ako tá ich?