Ak sa nezbavíme tej démonizácie v politike, tak ona bude pokračovať “inými” prostriedkami. Násilnými. O tom písal už Clausewitz, ktorý je v tejto téme naozaj autoritou. Keď tu čo len naznačím, že by sme sa niekedy mali na veci pozrieť aj očami tých, čo sú našimi súpermi, tak to sa hneď do mňa pustia tí naši. Vraj som mimo reality. Lenže realitou je dnes práve tá všeobecná nenávisť, ktorá zachvátila našu spoločnosť. Realitou je atentát na Róberta Fica. Poznám sa s ním od roku 1992. Tykáme si a ešte z čias zápasu proti Mečiarovi máme priateľské vzťahy. Aj keď sme na odlišných póloch klasickej politickej scény, vážime si jeden druhého. Minulý rok sa ma zastal, keď ma bez jasného a spravodlivého dôvodu odvolali z funkcie ministra vnútra. Veľmi mu prajem, aby sa z dnešných zranení zotavil, a aby pokračoval vo svojej práci. I keď som pravičiar a mám odlišný postoj k vojne na Ukrajine, a asi aj k mnohým iným veciam, som po všetkých tých rokoch, čo ho poznám, presvedčený, že základné demokratické pravidlá si ctí. To bohužiaľ neplatí o všetkých ani u nich, ani u nás. Skoré uzdravenie, Róbert!