Máme tu termín predčasných volieb a začala kampaň. Začala odporne. Zrazu, aká to náhoda (!), sa našiel agentúrny zväzok vedený o Jánovi Budajovi. To, čo som si o tomto náleze prečítal v tlači, vlastne iba potvrdzuje dve veci, z ktorých prvú sme vedeli už dávno a druhá je práve v Budajov prospech. Vedeli sme, že bol v evidencii bývalej Štátnej bezpečnosti vedený nejaký čas ako agent. Zo zväzku, ktorý sa teraz akoby zázrakom našiel, však podľa mňa práve vyplýva, že Budaj so Štátnou bezpečnosťou nespolupracoval, že s ním neboli spokojní, naopak, organizoval protirežimové aktivity, a tak napokon zmenili označenie agenta na nepriateľskú osobu. To, že sa táto téma teraz znovu akoby náhodou dostala na stôl, to je práve eštébácky rukopis. Neverím v takéto “zázraky”. Ide tu iba o to, aby sa pripomenulo niečo, čo politickému harcovníkovi, neohrozenému bojovníkovi z novembrových barikád, dlhodobo škodí. Nuž podpísal. Ale nech hádžu kameňom tí, čo sa dostali medzi mlynské kamene vtedajšej represívnej moci a dokázali jej vždy a vo všetkom odolať! Sú ľudia, ktorým verím, že sú vo svojich životných postojoch konzistentní, a to bez ohľadu na to, čo o nich hovoria druhí, a i bez ohľadu na to, čo si o nich vo svojich evidenciách viedla tak zlá organizácia, akou bola bývala Štátna bezpečnosť. Nemusím súhlasiť so všetkými politickými názormi môjho dlhoročného priateľa Jána Budaja, ale jeho statočnému postoju k životu a k ľuďom okolo seba verím.