Niečo tak nevynaliezavé, ako je súčasná parlamentná opozícia, to sa hneď tak nevidí. Odvolávanie Matoviča postrádalo štipku politického vtipu. Počty boli jasné, spoliehať sa na to, že by azda Sulíkovci zahlasovali bez toho, aby sa s nimi na tom (a na budúcnosti) dohodli, bolo naozaj prostoduché, v rozprave nič nového nezaznelo. Skrátka, ak len chceli ukázať na to, kto je dnes na Slovensku pánom, tak sa im podarilo demonštrovať, že to teraz nie sú oni, a že predseda Oľano má stále opraty koalície spoľahlivo v rukách. Ak by chceli naozaj oslabiť vplyv Matoviča, jestvuje na to niekoľko inteligentných možností. Jednou z nich je pomôcť, aby politickú iniciatívu postupne prevzal Heger. Pomohlo by to jemu, ale podľa mňa i Slovensku. Robiť z neho Matovičovu marionetu znamená posilňovať Matoviča. Parlamentná opozícia sa príliš spolieha na prieskumy verejnej mienky a cíti sa, akoby už vyhrala budúce voľby. Ale bitky sa nevyhrávajú v konferenčných sálach, v ktorých sa rokuje o usporiadaní po nich, ale v poli. A v tej našej slovenskej politickej bitke je zatiaľ, napriek všetkému, tvorivejší Matovič.