Čím nebezpečnejší je problém, ktorému spoločnosť čelí, tým viac rozvahy potrebujú tí, čo stoja na jej čele. Nesmú sa nechať ovplyvniť emóciami a panikou, ktoré v takých časoch zmietajú davmi. I keď sú to voliči. Lenže v unavenej demokracii to ide ťažko. Politickí lídri si zvykli na to, že pracujú práve s emóciami spoločenských skupín. Podnecujú hnev a strach voči každému a všetkému inému, ako sú oni, aby sa potom sami prezentovali ako záchrancovia. Keď však narazia na reálnu hrozbu, tak samozrejme zlyhávajú. S rozhnevanými politikmi, čo s pátosom zhadzujú prácu a úsilie všetkých druhých, sa u nás akoby roztrhlo vrece. V koalícii, v opozícii i medzi sebou vo vnútri týchto skupín. A nedokážu sa zomknúť ani v čase morovej rany. Kým sa tu nesformuje rozvážna a inteligentná politická sila, ktorá bude do rozvášnenej spoločnosti vnášať pokoj a ľudskú múdrosť, tak to nezmenia ani voľby. Toto je, priatelia, úloha tohto času! Nepomôže nám nariekať, ani vybíjať si medzi sebou zuby (predbežne iba obrazne).