Nechcem prilievať olej do ohňa a nebudem hľadať priliehavé slová na to, ako sa v týchto dňoch správa predseda vlády. Pritom tak veľmi by sme práve teraz potrebovali vedenie štátu, ktoré by si v krízovej a nevypočítateľnej situácii, zachovalo chladnú hlavu. Iba tak sa môže národ zomknúť, aby čelil nepohode. Pretože ľudí možno nútiť k všeličomu, ale k skutočnému povedomiu spoločného zápasu to bez prirodzenej autority nepôjde. Ale ani reakcie oponentov najrozličnejšej proveniencie na Matovičove nápady nie sú bez emócií. Akoby celú spoločnosť zachvátila akási kolektívna hystéria. To len prehlbuje rozorvanosť už beztak rozdelenej spoločnosti a rozkladá samotné základy, na ktorých spočíva štát. Čas, ktorý prežívame, si žiada spoluprácu rozvážnych a odvážnych ľudí. Nie bezchybných, lebo takí nie sú. Ani rovnakej mysle, lebo takí ani nechceme byť. Ale i tak je to iba na nás, lebo nikto iný ten náš zápas za nás nevybojuje.