Pápež František kladie pred kresťanov na celom svete jasnú výzvu: buď budú kresťanmi len podľa formálnych znakov príslušnosti k cirkevnému spoločenstvu, a to za veľa nestojí, alebo sa budú usilovať nasledovať Kristove slová a príklad, a podľa nich meniť svoj život i život spoločnosti. A v tom je nádej. Posolstvá hlavy katolíckej cirkvi sa vracajú k radikalizmu Zakladateľa kresťanstva. Pre osobný život každého kresťana sú to vcelku zrozumiteľné slová. Lenže ak kresťania vstupujú do zápasov o podobu nášho sveta, a pápež nás k tomu vyzýva, radikalizmus jeho posolstiev vyvoláva aj otázniky. Čo z nich pre kresťanských demokratov vyplýva tu a teraz? Nemali by sa voči nim stavať, akoby sa to ich politiky netýkalo. Osobitne v čase, keď sa u nás na Slovensku formuje dlhodobý program, ktorý by mal stanoviť, o akú spoločnosť sa bude kresťanská demokracia v budúcich dvoch desaťročiach usilovať, je treba pápežove posolstvá pozorne sledovať. Nazdávam sa, že pre činnosť kresťanov v politike, môžeme z doterajších Františkových radikálnych výziev, vyvodiť najmenej tri zásadné programové požiadavky. Po prvé by to mala byť práca pre všetkých, po druhé požiadavka ísť na perifériu, a po tretie usilovať sa o globálne spravodlivé usporiadanie sveta tak, aby v centre pozornosti bol človek, a nie peniaze.
Pretože i pre kresťanských demokratov platí, že formálne sa prihlásiť ku kresťanstvu, pretože našimi voličmi sú kresťania, je nielen málo, ale v konečnom dôsledku je to aj nedôveryhodné. Úlohou kresťanských demokratov je oveľa viac. než len zastupovať záujmy kresťanských voličov. Ich poslaním je vnášať evanjeliového ducha do politického života celej spoločnosti. Iba keď ľudia na Slovensku uvidia, že kresťanskí demokrati majú jasnú predstavu o podobe Slovenska o dvadsať rokov, o ktorú cieľavedome bojujú, a každému bude jasné, že tento model je inšpirovaný hlbokým presvedčením, tak kresťanská demokracia bude znovu vzbudzovať úctu a rešpekt. Nie všetci s ňou budú súhlasiť, ale v zásade všetci budú vedieť, že to, čo robí, nerobí ani pre peniaze, ani pre politické pozície, ale preto, lebo niečomu verí. Iba z takejto pozície môže vzísť skutočná sila.
Pápež František nám svojimi posolstvami ukazuje, že sa v našej politike, ak chceme, aby bola naozaj predchnutá duchom kresťanstva, musíme sústrediť predovšetkým na ťažké rany celej spoločnosti. Nie na boľačky, ktoré trápia azda iba nás, kresťanov. Predovšetkým sa treba sústrediť na nevyčísliteľnú hodnotu každého človeka. Nikto sa nesmie stať pre spoločnosť nepotrebným. A František v tejto súvislosti volá po práci pre každého. „Spoločnosť nie je spravodlivá, ak neponúka prácu všetkým… Práca je viac než obživou…., dáva nám dôstojnosť. Ak je spoločnosť organizovaná tak, že nie všetci majú možnosť pracovať… nie je spravodlivá…, ľudia sú (v takto organizovanej spoločnosti) menej dôležití než veci, ktoré prinášajú zisk…“ povedal Svätý otec 1.mája. A tieto slová by sme pri koncipovaní základného programu kresťanskej demokracie nemali brať na ľahkú váhu. Práca pre každého, by mala byť pilierom takéhoto programu.
Keď pápež vyzýva kresťanov k apoštolskej odvahe ísť na perifériu, znamená to ku všetkým. Nielen starať sa o svoje „stádočko“ verných. Vieru našich otcov a dedov už nemôžme brániť iba „stavaním múrov“. František sa vracia k pôvodnému Kristovmu príkazu apoštolom, aby šli medzi všetkých a tam hlásali evanjelium. Čo to asi znamená pre kresťanských demokratov v tomto našom zosieťovanom globalizovanom svete? Už neobstojíme, ak budeme budovať zábrany, fyzické, právne, mentálne, kultúrne, či civilizačné. Do nového prostredia musíme vstupovať aktívne, s apoštolskou odvahou a hlbokým presvedčením. Aký odkaz nám v tejto súvislosti asi vysiela hlava katolíckej cirkvi, keď na Zelený štvrtok umyla nohy moslimke? Pre budúcu politiku kresťanskej demokracie by to mal byť veľmi jasný signál.
Kresťanskí demokrati by sa však nemali zaujímať iba o svojich, a to nielen čo do konfesionálnej príslušnosti, ale nemali by zostávať ani iba u nášho “humna”. Pápež vyzýva kresťanov ku veľkodušnosti a vraví, že to „znamená mať veľké srdce, veľkú dušu a veľké ideály,…znamená to túžiť po vykonaní veľkých vecí.“ I keď sme malý národ, ale politika, ktorú ako kresťanskí demokrati koncipujeme, a ktorú tlmočíme i v Európskej únii, by mala mať aj globálny kontext. Latinskoamerický pápež o ňom veľa vie. Aj my čítame a počúvame o obrovských nerovnostiach a krivdách vo vnútri súčasnej ľudskej rodiny. Je úlohou každej dobrej politiky bojovať o spravodlivejší politický a ekonomický poriadok v dnešnom svete. V novom programe kresťanských demokratov, a to i keď prechádzajú z malého Slovenska, takýto zámer nesmie chýbať.