KDH potrebuje ideovú konferenciu zďaleka nielen preto, lebo sa na jej uskutočnení uzniesol snem, ale hlavne preto, aby sa toto pozoruhodné, ponovembrové hnutie, inšpirované kresťanským pohľadom na človeka a na spoločnosť, zorientovalo v podmienkach súčasnosti. Táto doba prináša veľa nových dejov a tie vyžadujú, aby sme si premysleli, ako sa k nim postaviť. Mnohé z týchto dejov nás ešte len čakajú, ale dnes sa už dajú tušiť. Nevystačíme si s pohodlným konzervatívnym krédom, ktoré tak geniálne sformuloval Joseph Heller vo svojej knihe „Gold nad zlato“: že totiž každá zmena vedie k horšiemu. Je to azda vtipné heslo, ľudia s ľudáckou mentalitou jeho uplatňovaním na náš malý, slovenský svet ním pletú hlavy nášho ľudu, ale toto heslo nás neprivedie do budúcnosti. Tá príde, či sa to týmto prostoduchým konzervatívcom bude páčiť, alebo nie. A im ujde vlak. Nebol by som rád, aby hnutie, ktoré som kedysi spoluzakladal s celkom inou vierou, zostalo medzi nimi.
Preto potrebujeme ideovú konferenciu. Bolo by dobre, keby si to členovia, ktorí držia dnes opraty KDH v rukách uvedomili. Inak nás tí bojovníci za staré poriadky svojou konzervatívnou gravitáciou strhnú do svojho mentálneho sveta a našu značku využijú ako punc pre zašlý strieborný svietnik na sviečky, ktorý v čase, keď sa svieti veľmi nekonzervatívnym elektrickým svetlom, už čoskoro nikto nebude potrebovať.