Keď tu pred verejnosťou premýšľam o potrebe demokratickej alternatívy, niektorí moji priatelia ma občas vyzývajú, aby som bol konkrétnejší. Budem. Ale keď k tomu dozrie čas. Teraz je zatiaľ potrebné si ujasniť, že bez nej sa naozaj nepohneme, že nepadne z neba, a že v situácii, v ktorej sme, by ani voľby nič nevyriešili. To po prvé. Po druhé sú to otázky, aká by mala táto alternatíva byť? Aké sú politické, osobnostné, ideové a i materiálne požiadavky na to, aby sa mohla sformovať politická sila, spôsobilá demokraticky vyviesť Slovensko z chaosu a neschopnosti čeliť nebezpečenstvám súčasnej doby? I s vami tu na FB na to hľadám odpovede. A napokon po tretie, žiadna alternatíva nemôže vzniknúť, ak sa nenájdu a nedohodnú jej budúci nositelia. Alternatívou môže byť len veľká sila, a tá, ak má byť demokratická, nevyrastie z nejakej malej politickej družiny, ktorá si úzkostlivo stráži len úzky kruh svojho vlastného teamu (ako si teraz módne hovoria vedenia politických strán) a svoju identitu. Takých tu máme neúrekom, ale z izolovaných obláčikov búrka nebude. Už sme to tu zažili za Mečiara. Kým si cez tieto tri štádiá neprejdeme, priatelia, pôjde to tu naďalej od desiatich k piatim. O žiadnej použiteľnej a demokraticky únosnej skratke neviem.