“Nehľadaj svoj úspech, ale usiluj sa zachovať svoju česť!” zaujalo ma včera v modlitbe pred prvopiatkovou pobožnosťou. Myslím si, že je to užitočné odporúčanie nielen pre náš osobný, ale aj pre verejný život. Česť sa nedá kúpiť, nedá sa predstierať, nie je to marketingový trik. Dá sa ľahko stratiť. Ale i ak sa to stane, je možné ju znovu získať. Len to vtedy chce veľa námahy a vnútornej poctivosti. Spoločnosť, ktorá si bude čestných ľudí vážiť sa stane príťažlivým prostredím pre život ľudu. Antický Periklés sa vyjadril, že zmysel pre česť je jediná vec, ktorá nestarne. A i taký cynik, akým bol Machiavelli uznával, že veľkorysosť a čestnosť urobia niekedy lepšiu službu než násilie a krutosť. Voľne nadväzujúc na rozpravu pod mojim včerajším statusom preto k otázke, akú podobu by mala mať naša politická sebareflexia, si myslím, že začať by mala práve tým, aby sme si ujasnili, čo je vlastne vecou našej cti. Každého z nás, i našich spoločenstiev. I Slovenska.