Veľká noc nie je o ľudových tradíciách. A ani o pokoji. Udalosti, ktoré si osobitne dnes pripomíname boli drámou. Mocní tohto sveta sa rozhodli zabiť bezbranného muža, ktorý bol podľa ich úsudku ohrozením postavenia, na ktorom si tak zakladali. Davu, ktorý často miluje krv, povedali, že tak bránia ich tradičnú vieru. Iní zas sa iba prizerali, ako v divadle. A len tí najodvážnejší sa usilovali pomôcť a týraného muža sprevádzali až pod jeho kríž. Takto sa začala kresťanská Veľká noc. V súčasnosti si ju pripomeňme osobitne intenzívne: lebo to Jeho utrpenie môžeme vidieť v bezbranných obetiach v Buči, v Mariupole a mnohých ďalších ukrajinských mestách. Buďme všetkými spôsobmi, ako to len ide, pri nich, a pomáhajme im ten ich kríž niesť! A nebojme sa, veď vieme, že po ukrižovaní príde zmŕtvychvstanie. Prajem nám všetkým, milí priatelia, neochvejnú vieru v to, že žiadna dráma sa neskončí zle, ak budeme stáť na strane tých, čo trpia!