Aj zlý rozpočet je lepší, ako ten voluntarizmus, ktorý si vláda nechala schváliť pre prípadné rozpočtové provizórium. A je normálne, že za to, ako si vláda peniaze pre budúci rok navrhla, jej opozícia nezahlasovala. Takže nič nového pod slnkom, rútime sa ďalej k šťastným zajtrajškom ako doteraz.
To, čo mi však veľmi chýba na obidvoch stranách politickej barikády je aspoň nejaký náznak novej rozpočtovej mentality. Takej, ktorá by raz mohla viesť k zmene trendu. Aby sme prestali len plátať, čo sa trhá, ale aby sme začali postupne, pomaly a systematicky opravovať, čo sa pokazilo a budovať, čo bude Slovensko v budúcnosti potrebovať. Peniaze nás všetkých, nemajú slúžiť predovšetkým k tomu, aby ten, čo ich spravuje podplácal voličov, lebo si chce udržať „flek“. Ale rozprava o nich by nemala slúžiť ani na to, aby ten, čo by ich spravovať chcel, sľuboval, že on im dá viac. Sú na to, aby s nimi múdry hospodár myslel na budúcnosť a na všetkých. Aby si spočítal, kde ich rozhadzujeme zbytočne, a kde naozaj chýbajú. A mal by ísť príkladom aj v tom, že keď musia šetriť všetci, pôjde v morálke šetrnosti ako prvý on. Potrebujeme rozpočtovú mentalitu, ktorá sa konečne rozíde s veľkopanskými spôsobmi uhorského naboba a stane sa konečne mentalitou poctivého správcu.