“…Drahí bratia a sestry, v celom tomto mori zla a smútku, deväťdesiat rokov po hroznej genocíde vyvolanej Hladomorom, žasnem nad vašim dobrým oduševnením. Navzdory obrovskej tragédii, ktorú ukrajinský národ prežíva, nikdy neklesol na mysli a neprepadol sebaľútosti. Svet v ňom preto spoznal odvážny a silný ľud, ľud, ktorý trpí a modlí sa, plače a bojuje, vzdoruje a dúfa: ľud vznešený a mučenícky…” píše pápež František na Ukrajinu deväť mesiacov po tom, ako ju Putinovo Rusko prepadlo, anektovalo viaceré územia jej suverénneho štátu a každodenne pustoší jeho celé územie. Rozosieva pri tom smrť a skazu.
Takto začína Advent roku 2022. Svet veru nie je idylickým miestom, z ktorého by sa bol vytratil ten bratovražedný zápas medzi dobrom a zlom, o ktorom symbolicky píšu už úvodné verše jednej z najstarších Kníh sveta v príbehu o Kainovi a Ábelovi. Asi si musíme uvedomiť, že by bolo naivné si myslieť, že kým bude trvať svet taký, aký ho poznáme, tento zápas niekedy celkom pominie, a to definitívnym víťazstvom dobra. A že zavládne pokoj a láska medzi ľuďmi. To bude až v Kráľovstve, v ktoré my kresťania veríme, že raz príde, ale definitívne až vtedy, keď bude po všetkom. Vtedy, keď sa skončí dráma tých dní, ktoré prežívame. Ale práve kvôli nemu, kvôli vízii onoho definitívneho Kráľovstva pokoja, je zásadne dôležité, na ktorú stranu sa postavíme vtedy, keď tá dráma je tu. Teda teraz.
Buďme v tejto ťažkej chvíli, spolu s rímskym biskupom, jasne na strane tých, ktorí v ukrajinskej dráme trpia a vzdorujú! Na strane ukrajinského ľudu. A majme nádej, že tento pekelný advent pod réžiou kremeľských Kainov, raz skončí a “narodí” sa niečo nové, lepšie. Aby sme boli potom všetci bližšie k onomu Kráľovstvu, ktoré ešte len príde. Lebo od každého z nás, od toho, ako sa k súčasnému zápasu medzi dobrom a zlom staviame, môže záležať, aby sa toto Kráľovstvo v našich srdciach začínalo už tu a teraz. A tak vlastne už aj v tomto svete. Aby ho postupne robilo lepším “zvnútra”. Požehnanú dobu očakávania, milí priatelia!