Predstavitelia režimu vojnovej Slovenskej republiky rokov 1939 až 1945 z drvivej väčšiny neboli typickými zločincami. Niekoľkých som ešte v čase mojej mladosti mal možnosť stretnúť a rozprávať sa s nimi. Boli to ľudia, ktorí boli o sebe presvedčení, že chceli len dobre. Pre náš národ, a samozrejme, to už väčšinou nehovorili, predovšetkým pre seba. Boli to takí drobní karieristi, veľmi pohotoví, ak sa dalo niečo ľahko a rýchlo získať a zbabelí, ak bolo treba sa postaviť proti nespravodlivosti, za ktorou stála sila. Takto zaviedli Slovensko do hanebnej závislosti od Tretej ríše. Cynickej, zločinnej a krutej. Sami si to potom, a možno aj vtedy ospravedlňovali, že svojou poddajnosťou Hitlerovi ušetrili náš národ pred plným rozsahom vojnových hrôz.
Slovenské národné povstanie nebolo iba vojensko-politickým vystúpením proti presile nemeckej vojenskej mašinérie. Bolo, podľa mňa, predovšetkým vzdorom voči tejto poddanskej mentalite predstaviteľov Tisovho režimu. Mentalite, ktorá nás vedie do nedôstojného postavenia. A aj keď SNP presila protivníka vojensky potlačila, neexistuje taká zbraň, ani taká sila, ktorá by v človeku bola spôsobilá celkom zadusiť jeho schopnosť vzdorovať servilnej zbabelosti. Tento vzdor nacistický Wehrmacht, ani slovenskí gardisti už do konca vojny neporazili. Preto je Povstanie prameňom našej národnej hrdosti.
Keď sa teraz dívam na to, kto všelikto oslavuje 82. výročie tejto hrdinskej etapy našich moderných dejín a konfrontujem to s postojmi voči dráme dnešných dní, vidím naozaj mnoho ľudí, čo budú ešte aj o dvadsať rokov hovoriť, ako chceli pre tento národ len všetko dobré. Ako ho chceli ušetriť pred hnevom svetových dravcov a kadejaké podobné nezmysly. Týchto ľudí ani trochu netrápi, že ich postoj je nemorálny, keď nerozoznávajú obeť od útočníka, zbabelý, lebo nie sú schopní povzbudiť ľud, aby bol schopný za svoju slobodu, ak bude treba, aj bojovať, a napokon dlhodobo nemúdry, pretože budúcnosť bude patriť tým, čo v kritických chvíľach preukážu pevnosť ducha, nie tým, čo si kupujú dôchodcov za trináste dôchodky. Sú to ľudia, ktorí sú mentálne potomkami toho videnia sveta a Slovenska, ako boli ľudácki politici.
Mnoho ľudí, ktorí majú takúto mentalitu nám dnes vládne, ale nemálo takých sa tiež o vládu usiluje. Pre nich je výročie SNP iba o vencoch, hymne a veľkých frázach. Ak si však chceme túto úžasnú kapitolu našich dejín naozaj pripomenúť, tak premýšľajme o tom, na čo potrebujeme odvahu dnes, proti akej nemravnosti sa potrebujeme postaviť v tejto dobe, a za čo sme ochotní obetovať hoci aj všetko, lebo niekedy iba za takú cenu vedie cesta do lepšej budúcnosti! Pretože o tom bolo Povstanie v lete roku 1944.