Dosť sme si zvykli, že našu verejnú diskusiu zošnurovali politicko-ideologické konštrukcie, ktoré nám znemožňujú vidieť veci inak, ako čierno-bielo. V politickom zápase je to zdanlivo a prvoplánovo veľmi pohodlné. Pretože my sme vždy tí dobrí, a všetci, čo nie sú s nami, sú zlí. Ak však takéto videnie úplne ovládne politický zápas, skôr či neskôr to spoločnosť a štát rozloží. Priestor pre spoluprácu v spoločnosti sa tak so železnou logikou stáva stále užším, sami si ho potom ohraničujeme len pre tých svojich, “dobrých”, pretože všetko ostatné by bolo zradou. Je to nepraktický, a hlavne nepravdivý trend. Pretože skutočnosť je iná. Dobré i zlé pohnútky, ideály, ale i pokušenia nepoznajú členskú legitimáciu. Vyskytujú sa v rozličnej miere všade. Treba s nimi zápasiť, ale poctivé je vždy začať u seba, a pokiaľ ide o druhých, tak robiť to prierezovo a vždy konkrétne. Ak sa však pritom dokážeme zbaviť toho zjednodušujúceho, primitívneho, všetko zahrňujúceho čierno-bieleho pohľadu na politiku, tak budeme možno prekvapení, ako sa pred nami objavia možnosti i tam, kde sme si ich nevedeli predstaviť. A hlavne, otvorí sa cesta k širšej spolupráci v spoločnosti.