KDH by pri budovaní novej alternatívy vládnej moci na Slovensku mohlo zohrať mimoriadne dôležitú úlohu. Tentokrát však celkom inak, ako to bolo pred voľbami v roku 1998, v ktorých sme poslali do mocenského dôchodku Vladimíra Mečiara. Vtedy stačilo dať dohromady všetky protimečiarovské sily a dohodnúť sa na nejakom spoločnom programe vládnutia. Nebolo to samozrejme jednoduché, museli sme to vymyslieť, prebojovať vo vlastných táboroch, čeliť nielen Mečiarovi, ale aj vnútorným odstredivým silám, ale podarilo sa. Dvakrát do tej istej rieky sa však vstúpiť nedá. Toto teraz, pred budúcimi voľbami nedokáže nikto.
Pred KDH je teraz iná aktuálna výzva. Slovenskí kresťanskí demokrati by sa, podľa mňa, nemuseli zúčastňovať na tých pretekoch, kto dokáže silnejšie a expresívnejšie odsúdiť Fica a kto sa vie lepšie pohoršiť nad politikou súčasnej vlády a prípadne do toho pribaliť, kde sa dá, aj prezidenta. Iné parlamentné i neparlamentné opozičné strany toto „umenie“ ovládajú oveľa lepšie. Tak nech len pokračujú v činnosti (ako nám hovorievali na vojne). My sa radšej zamyslime, čo robila zle tá predchádzajúca vládna zostava. Prečo ju také množstvo voličov, ktorí jej v roku 2020 nadelili ústavnú väčšinu, potom čo vládla, opustilo? Toto je najdôležitejšia a východisková otázka pre budúce voľby, nech budú kedykoľvek.
Lebo nie voči Ficovi, ale voči tým chybám našich opozičných partnerov, voči nešťastnej politike, ktorá ich poslala do opozície, by sme sa mali vymedzovať. KDH súčasťou tej politiky nebolo a nenesie za ňu žiadnu zodpovednosť. To je dobré východisko, ale treba na ňom pracovať. Aby sa dalo spoľahnúť na to, že keď bude súčasťou vlády KDH, už sa k politike, ktorá už raz „dostala na bendžo“ nebude Slovensko vracať. Má to veľký význam, ani nie tak stranícky, pre samotných kresťanských demokratov. Je to dôležité pre Slovensko. Aby tu bola politická alternatíva, ktorá má obsah.