Nič nie je také charakteristické pre túto dobu, ako najnovšia otázka, či si cez víkend (alebo kedy) Trump s Putinom volali, alebo nie. Zdanlivo triviálna vec. Americký prezident kdesi povedal, že sa rozprávali, a hovorca Jeho Blahorodia z Kremľu to ani nepotvrdil, ani nevyvrátil. Ono by nám to v zásade mohlo byť jedno, ale sú to predsa len dvaja muži, ktorí majú kontrolu nad jadrovými kufríkmi. A nevedno, kedy vravia pravdu a kedy blafujú. To, že nehovoriť pravdu (teda klamať) sa nemá, to im asi ani neskrsne na um, naopak, oni sú na svoje nepreniknuteľné a neoveriteľné tvrdenia asi aj pyšní, pretože lovia v kalných vodách, kde nič nesmie byť isté. Lenže na tekutých pieskoch sa nedá stavať budúcnosť. Túto krízu zmätenia jazykov prekonáme len vtedy, keď nám, ako voličov, raz konečne dôjde, že ak chceme žiť v normálnom a aspoň vypočítateľnom svete, potrebujeme voliť lídrov, ktorých áno bude áno a nie, nie. Nie exotov, tlčhubov a hráčov pokru.