Ako počúvam, menšinová vláda má vraj ambíciu vládnuť tak, že bude predkladať zákony, ktoré pomôžu ľuďom. A to bude, podľa autorov tejto koncepcie, tak príťažlivé pre všetkých, i pre opozíciu, že to nebudú môcť nepodporiť. Úvodom tohto prístupu už zrejme bolo tých desať Matovičových bodov, ktoré mali zastaviť odchádzajúcich koaličných partnerov. I tu bola argumentom otázka, prečo by ich Sulíkovci nemali prijať, keď to bude v prospech ľudí? Skúsme teraz na pár minút odložiť to, čo všetci vieme, že je to len hra o interpretáciu, kto rozbil koalíciu a zamyslime sa nad samotným argumentom. Je to totiž nebezpečná floskula. Používajú ju všetci diktátori. Tí najskôr rozhodnú o tom, čo je pre ľudí dobré, a potom to ľudu ponúknu. Ibaže v slobodnej spoločnosti to tak nikdy nie je. Jednému vyhovuje to, inému ono. Vyznávame rozličné hodnoty, máme rôzne potreby a tešíme sa z odlišných vecí. A je to tak dobre. Preto je pluralitná demokracia so súťažou rozličných ponúk najlepšou odpoveďou na túto našu rôznorodosť. V takejto demokracii sú všetky ponuky pre ľudí, ale tak, že si z nich môžu vyberať. Teda rôzne. Preto pozor na to! Argumenty tých, ktorí sa tvária, že pre ľudí jestvuje len jedna ponuka (tá ich), vytvárajú mentálne podhubie pre odstraňovanie pluralitnej demokracie. Či už sa to deje v mene zachovania vlády, ktorá nebude mať väčšinu, alebo na druhej strane barikády, v mene nenávisti k vláde, využívajúc spomienkový optimizmus na “plné hrnce” v čase otrockého režimu, táto argumentácia je toxická. Dúfam, že voliči u nás jej už nepodľahnú. Ušili by si tak totiž búdu hlavne na seba.