Česi sa poučili aj z nášho príkladu. Dokážeme to aj my?

Keď pripomínam našu historickú skúsenosť, ako sa u nás dokázali demokratické politické strany v roku 1998 dohodnúť a vytvoriť silný volebný subjekt, ktorý otočil smerovanie Slovenska, občas mi niektorí moji priatelia hovoria, že vtedy bola iná situácia. Teraz sa vraj politika robí inak. Je to samozrejme aj pravda, aj nezmysel. Lebo áno, každý moment nášho života je jedinečný a už sa nebude opakovať, na druhej strane boli by sme veľmi nemúdri, keby sme sa z našich chýb, omylov, ale aj z úspechov nedokázali poučiť. O to ide aj teraz. Ako príklad toho, že i v dnešnej politike je dohoda jedným zo zdrojov politickej sily, sú aj ostatné parlamentné voľby u našich západných susedov. Bývalý český prezident opakovane pred nimi zdôrazňoval, že vládu po nich bude zostavovať najsilnejšia politická strana. Všetci si to vykladali tak, že ňou istotne bude Babišovo ANO, a teda dej sa čo dej, ak by koalícia troch strán SPOLU voľby vyhrala, nie je to strana, takže Zeman umožní vládnuť len Babišovi. Napokon voľby ukázali, že najsilnejšou stranou síce zostalo ANO, ale volebným subjektom, ktorý získal najväčšiu podporu voličov sa stala koalícia, a tak napokon musel prezident ustúpiť a vládu zostavil líder koalície SPOLU Fiala. Utvorilo sa tak pozoruhodné politické usporiadanie, v ktorom výrazne slabšie strany vytvorili spoločné, silné politické zoskupenie, spôsobilé nielen vyhrať voľby, ale aj demokraticky spravovať štát. Neskromne si myslím, že sa tak stalo i na základe poučenia zo slovenského príkladu spred vyše dvadsiatich rokov. Nepremrhajme túto našu vlastnú skúsenosť teraz, keď sa základy geopolitického usporiadania znovu otriasajú!