Či sa pravica vzchopí, záleží predovšetkým od kresťanských demokratov

OLYMPUS DIGITAL CAMERANesúhlasím s názormi, že rozdiely medzi pravicou a ľavicou sa dnes už stierajú. I keď sa objavujú aj iné témy, hlavným zápasom slovenského verejného života zostáva súťaž medzi ľavicovou a pravicovou alternatívou vývoja spoločnosti. Iba táto súťaž umožňuje, aby režim v našej vlasti bol demokratický a pluralitný, a aby si volič mohol medzi nimi naozaj vyberať. Odstrániť túto súťaž by znamenalo návrat k režimu jednej strany, ktorá kontroluje všetku moc v štáte. Preto by mal každý, komu záleží na zdravom demokratickom usporiadaní nášho verejného života, vedieť na ktorej strane barikády v hlavnom zápase nášho verejného života stojí. Kresťanskí demokrati stáli viac ako dvadsať rokov na pravej strane tohto zápasu a mali by tam rozhodne zostať i ďalej. Ako demokrati i ako kresťania. V čase, keď KDH pripravuje svoj nový základný program je to prvé, čo by z neho malo byť jasné.

Pravica dnes nie je v dobrej kondícii. Nevydarila sa jej posledná vláda, prehrala voľby a čelí stále ďalšej fragmentácii. Nezbiera sily, nesústreďuje sa na budovanie vlastnej alternatívy, každá z pravicových strán sa stará hlavne o tých svojich zopár percent. V tejto situácii je dobre, že sa kresťanskí demokrati rozhodli rozbehnúť práce na novom dlhodobom programe. Aby však takýto projekt nebol iba akademickým súhrnom zaujímavých tém, jeho fundamentom musí byť jasná pozícia v mocenskej realite Slovenska.

Hlavným mocenským zápasom v období, keď KDH vznikalo, bol boj o povahu rodiacej sa demokracie. Ľavicu vtedy predstavovali bývalí komunisti, usilujúci sa zachrániť čo najviac zo svojich pôvodných politických a ekonomických pozícií. Ukrývali sa za pekné reči o sociálnej spravodlivosti, tešili sa z každého neúspechu novej a neskúsenej demokratickej moci. Pozícia kresťanských demokratov vtedy ani nemohla byť iná. Vznikala nová alternatíva spoločnosti, taká akú komunistická moc štyridsať rokov vykresľovala ako zločin. Narodila sa pravica. Nie na katedrách univerzít, ale v reálnom mocenskom zápase. KDH bolo jej súčasťou.

Majú však kresťanskí demokrati v tejto pozícii zotrvať i po dvoch desaťročiach? Pred touto otázkou by sme nemali zavierať oči, lebo existuje. Jednak prichádza od niektorých poctivých kresťanov. Podaktorí tvrdia, že významnejším ideovým konfliktom, do ktorého sa kresťania v súčasnosti dostávajú je konflikt s liberalizmom, než s ľavičiarmi. Vravia, že i medzi ľavičiarmi je veľa kresťanov a napokon kresťanské sociálne učenie je vraj bližšie im, než liberálom. Iní zase celkom pragmaticky vyhodnocujú súčasnú situáciu v spoločnosti. Vidia momentálnu dominanciu ľavice, a preto si kladú zdanlivo logickú otázku, čo nás vlastne ešte spája s ostatnými pravicovými stranami, keď sa môžeme celkom pohodlne dohodnúť so Smerom?

Smer je dnes štandardnou demokratickou ľavicou stranou. Je síce pravda, že personálne i politicky nadväzuje na dedičstvo komunistického bratstva, ktoré si tu strážilo a obhajovalo svoje pozície počas celého dvadsaťročného obdobia od roku 1990, ale novým generáciám ľavičiarov a ani kresťanských demokratov to už nemusí veľa hovoriť.

Napriek tomu by však kresťanskí demokrati mali vo svojom novom programe jasne povedať, že v hlavnom mocenskom zápase našej doby nebudú prepriahať. Odmietnu každú ponuku vstúpiť do akéhokoľvek spojenectva s mohutnou vládnou stranou, pretože takéto objatie by bolo smrteľné. Pre kresťanských demokratov, ale i pre zdravie slovenskej demokracie. Uchovať pluralitu politického usporiadania, budovať inú alternatívu, s ktorou bude musieť vláda rátať a volič si ju bude môcť vybrať, je dôležitejšie než akýkoľvek krátkodobý stranícky prospech. Kresťanskí demokrati by mali niesť bremeno tohto zápasu predovšetkým preto, lebo sú demokratmi. Ak by sa zo Slovenska vytratila pluralita, ak by tu vznikol znovu akýsi národný front, tak by sme sa po dvoch desaťročiach experimentu so slobodou ocitli znovu v realite s monopolom moci.

Ale jestvuje aj hlbší argument, prečo by kresťanskí demokrati mali zostať pravičiarmi. Samotný Zakladateľ kresťanstva dokázal byť veľmi zhovievavý voči slabostiam ľudí, neviestok i mýtnikov. Veľmi tvrdý však zostal voči tomu, kto v jeho podobenstve zakopal svoj talent. Voči tomu, komu sa nechcelo zobrať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk. A Apoštol národov to napísal ešte jasnejšie: „Kto nepracuje, nech ani neje!“ Kresťanskí demokrati preto nemôžu prijať ľavičiarske nadbiehanie ľudskej pohodlnosti. Nebolo by to spravodlivé voči tým ostatným.

Čo však kresťanskí demokrati môžu, je dať pravicovej politike ľudský rozmer. Pretože pravicová politika vôbec nemusí byť o ziskoch silných a bohatých. Mohla a mala by byť o uznaní a podpore aktívneho života miliónov zodpovedných ľudí. Keď sa pravica vráti k takejto ponuke, vyvedie Slovensko z krízy a stagnácie. Stane sa znovu užitočnou.