Rozmýšľam nad tým, čo by asi odkazoval Ukrajincom, ktorí už dva roky odolávajú brutálnemu útoku imperiálnej veľmoci, pápež, ktorý by lepšie rozumel tomu, čo sa tam deje. Mám Svätého Otca Františka rád, je skvelé, že prišiel z druhého konca sveta a priniesol do univerzálnej Cirkvi iný pohľad, fascinuje ma, ako sa stavia proti skostnatenosti a formalizmu v otázkach, ktoré dávajú ľudskému životu zmysel. Ale z Argentíny tie manévre, ktoré od druhej svetovej vojny vo svete organizoval a teraz zasa predvádza Kremeľ, zrejme vyzerali dosť inak. Myslím si, že poľský pápež, ktorý im rozumel, dával na ne lepšie odpovede. “Nebojte sa!” zaznelo už z balkóna Svätopeterskej baziliky v deň, keď bol zvolený. A aj v časoch komunistického stanného práva v jeho vlasti, vtedy keď na hraniciach Poľska táborili stovky divízií Varšavskej zmluvy, v situácii, v ktorej bol akýkoľvek odpor zdanlivo beznádejný, to Ján Pavol II. opakoval stále. Vo svojich vystúpeniach a pri návštevách prinášal Poľsku ako dar nádej a vedomie spolupatričnosti. Toto vtedy potrebovali, a to vo svojej hrdinskej obrane potrebuje teraz aj Ukrajina.