S ľahkosťou, akoby šlo o športové zápolenie, sa pri súčasnom odkazovaní si z tribún tlačových konferencií šibrinkuje s pojmom bezpečnostná hrozba. Podľa toho, odkiaľ zaznieva, spravidla cieli na politických súperov. Nechcem vstupovať do tejto spoločenskej “rozpravy”, lebo som sa zaviazal nevystupovať v prospech ani v neprospech žiadnej strany. Ale nielen ako strážca verejného poriadku, k čomu ma na tento čas povolali, lež predovšetkým ako občan tohto štátu, ktorému jeho budúcnosť leží na srdci, nemôžem nepovedať nič.
Po prvé, priatelia, ktorí sa zahrávate s nenávisťou, zahrávate sa s ohňom. Prečítajte si radšej román Mila Urbana Kto seje vietor a pripomeňte si našu tragickú skúsenosť! Po druhé, a to je to hlavné, čo sa mi žiada povedať: najväčšou bezpečnostnou hrozbou bude, ak sa polovica národa bude báť druhej polovice národa a i naopak. Často počúvam, že ak vyhrajú vo voľbách tí, alebo tamtí, nebudem tu môcť žiť. To je viac než bezpečnostná hrozba. To je rozklad životaschopnosti národa.
Ako minister vnútra nemôžem a ani nechcem ovplyvňovať úroveň diskusie v spoločnosti. Ale môžem varovať pred tým, kam vedie. Mojou povinnosťou je postupovať podľa zákona, ktorý platí na každého. To budem. A musím sa tiež zaujímať o to, ak za týmto rozkladom stojí cudzia mocnosť. Nie v prospech, či neprospech nejakej politickej strany. V našom spoločnom národnom záujme. Lebo tí, čo tu sme, tu viac-menej zostaneme, nech sa stane čokoľvek. Len ide o to, či v búrkach súčasného sveta budeme dostatočne vnútorne silní, aby sme obstáli.