Mali sme byť pripravení a mali sme sa brániť! Československá armáda nebola armádou veľmoci, ale nebola to slabá armáda. Ani na smutné výročie, ktoré si pripomíname dnes, a ani tridsať rokov predtým. A národy našej vlasti v oboch týchto prípadoch stáli za ňou. To len politika bola zbabelá. Dubčeka som mal rád, bol to môj sused, dobrý človek, bolo krásne, že sa usiloval dať beštiálnemu režimu ľudskú tvár, ale nebol to bojovník. A za ľudskejšiu podobu sveta niekedy treba bojovať. A tak sme sa len nečinne pozerali, ako ruské tanky valcujú povrch našich ulíc. Mal som vtedy trinásť rokov, ale nezabudnem na tú bezmocnosť. A na to, ako potom naše národy predali svoju hrdosť za ponižujúci normalizačný režim. Nečudo, že je u nás toľko ľudí, čo nadáva na Zelenského. Veď sa tak vlastne iba usilujú vyviniť z toho, ako oni, alebo ich mentálni predchodcovia len niekoľko rokov po invázii normalizačným komisiám ponížene opakovali tie lži o bratskej pomoci a dvadsať rokov za ňu ďakovali. Ukrajinci nám, ale i celému svetu ukazujú, ako sa správa národ, ktorý so svojou slobodou nekupčí.