To, čo urobili v Rumunsku, nie je pre zápas o demokraciu v súčasnom svete dobre. Bolo iste mrzuté, že prezidentské voľby vyhral kandidát, ktorého predstavy o správe štátu a obdiv voči autokratickému Rusku by bol pre demokraticky zmýšľajúcich rumunských občanov veľmi nepríjemnou hlavou štátu. Ale to ešte neznamená, že ideálu demokracie pomôže, ak vyhlásili voľby za neplatné a teraz do nových volieb tohto kandidáta ani nepustia.
Ono sa to netýka iba Rumunska. Je to dnes globálny boj o to, či ešte veríme, že skutočná vláda ľudu je možná. Či sa vieme vysporiadať aj s tým, že súčasťou pluralitnej spoločnosti sú aj voliči a ich predstavitelia, ktorí v demokratický ideál neveria. (Ostatne už v kolíske demokracie, v starovekom Grécku, uvádzali proti nemu viacerí známi filozofi aj veľmi vážne výhrady.) Isteže, beriem argumenty pragmatikov, ktorí vravia, že aj demokracia sa musí brániť. Ale nesmie pritom ani na sekundu zavierať oči a používať nástroje, ktoré spochybňujú samotnú podstatu vlády ľudu. Ono sa to chvíľu dá. Možno niekomu zabrániť, aby sa dostal k moci. Ale nikto nemá moc nad mysľou voličov. Ak bude v tých, čo sa vyhlasujú, že chránia demokraciu a v mene toho ideálu je im dovolené všetko, vidieť stále viac voličov pokrytcov, čo to asi s nimi urobí?
Možno je to idealizmus (často mi to pragmatici vyčítajú), ale som presvedčený, že s nedemokratickými ideológiami aj s nimi ovplyvnenými politickými súpermi treba bojovať, ale výlučne demokratickými prostriedkami. Voliči predsa musia v bojovníkoch o slobodnú spoločnosť vidieť predovšetkým ľudí, na ktorých sa môžu spoľahnúť, že sú jej pravidlá sväté predovšetkým im. Dvojaký meter voličom túto vieru berie. A ak ľud stratí vieru v demokraciu, v strednodobom horizonte sa zachrániť nedá. V bitke o slobodnú spoločnosť je treba sa neustále vracať k základom, na ktorých ona stojí, a ani na chvíľku nepodľahnúť pokušeniu použiť nástroje, ktorými bojujú nepriatelia slobody.