Pred voľbami v roku 1998 organizovali politické strany, ktoré neskôr spolu vládli, spoločné stretnutia politikov, a hlavne odborníkov. Na nich sa utvárali kontúry budúceho vládneho programu. Teda programu, čo vrátil Slovensko na cestu do civilizovaného sveta. Tieto stretnutia sme vtedy nazývali demokratickými stolmi. Hoci prebiehala kampaň a ich účastníci boli v nej aj rivalmi, zároveň si však na týchto stretnutiach uvedomovali, že hlavný zápas je so silami, ktoré našu vlasť z tejto cesty zviedli. To bolo veľmi užitočné, Pretože po voľbách sme už vedeli jednak to, kto ku sebe patríme, a zároveň i to, v čom sa vo svojich programových predstavách líšime. A že to boli rozdiely! Demokratické stoly však pripravili základňu, na ktorej sme potom dokázali vládnuť bez toho, aby sme sa čoskoro rozsypali tak, ako sa to podarilo koalícii v tomto volebnom období. Veľmi odporúčam i teraz čosi podobné. Pre začiatok by som videl ako zmysluplné začať na pravom konci, ktorý je zatiaľ dosť rozháraný, ale pre budúce reformy štátu neskutočne potrebný: KDH, Modrí-Most a Demokrati. Ale i konfrontácia s progresívcami a azda aj s ďalšími demokratickými ľavičiarmi, by pre budúcnosť Slovenska mala svoj význam. Radšej teraz v rovine viac odbornej, ako potom naostro už len v politickej. Lebo v podstate ide teraz o čosi podobné ako vtedy. Aby sme nezišli z cesty.